Príbehy z lockdownu pokračujú čerstvým zberom okolností z domova i zo sveta. Viete, v ktorom štáte sú všetci ľudia v pohode? V Čile. Zdravím snáď zdravý kolektív.
Keď tak pozerám na vyhlásenia vlády a dianie okolo seba, obávam sa, či mi náhodou do dvoch rokov nedôjdu témy na nové lockdown stories. Žabomyšie vojny najvyšších, nejaké referendum od hezouna s jamôčkami a koľkokrát otvorím tvároknihu, toľkokrát Hranolova tlačovka. Neviem či je niečo horšie, rád by som sa v tomto všetkom nechal voviesť do omylu, ale neznam trimac raketu. Celé toto politické Ťapákovo by som najradšej nechal za sebou. A ako to najlepšie urobiť? Odkráčať z nohy na nohu. Každým k/rokom ďalej to bude lepšie a lepšie. Hovorili.
Ďalší bod dnešnej schôdze medzi mnou a kolektívom je každopádne téma opatrení. Nebudem komentovať, že toto je zlé a toto ešte horšie alebo naopak. Nech si ktokoľvek, kým nie si Marek, nevymyslíš nič, ombre. Opatrenia treba rešpektovať v rámci svojho blaha /len nie Ľubo, pls/ a dávať pozor na seba a okolie. Viac k tomu nemám. A kedy bude lepšie? Keď z toho postupne vykľučkujeme spolu z nohy na nohu – pomaly, ale isto. Alebo ešte keď Marek povie. Chichi. Prečo? Lebo to fakt radšej negatívne scestovaný jak pozitívne testovaný.
A viete čo ešte sa dá vykonať z nohy na nohu? Pohodová nedeľná prechádzka s blízkymi. Kyslička, jedno konverzačné kolečko. Spálených kalórii málo, času a tém veľa. S poučkou, že peniaze nikdy nie sú všetky, sa s vami na dnes lúčim.
Ešte jedna vec. Viete, ako ti dnes v Putinlande zakážu rodičia pozerať telku jedným slovom? Ňietflix. (Diki brácho)
