Nádych, výdych, časť prvá

Šialenstvo okolo covidu trvá už viac ako rok. Odporúčania sa menia rýchlejšie ako počasie a konšpiračné teórie (niektoré sa, bohužiaľ, časom ukážu ako čiastočne pravdivé) pribúdajú ako huby po daždi.

(jemine, vôbec som nemala v úmysle začať týmto prírodovedecko-poetickým okienkom, ale stalo sa, tak poďme k veci)

Môžu nám rúška a respirátory ublížiť?

Keď sa pred pár týždňami začalo odporúčať nosenie respirátora FFP2 v interiéroch, na internete sa objavilo niekoľko videí, ktoré tvrdili, že spôsobuje nedokysličenie a závažné zdravotné problémy.

Na dôkaz slúži záznam tlačovej besedy profesora Krčméryho, ktorý pod respirátorom evidentne lape po dychu, napoly komické video poslankyne Tabák, ktorá sa s obyčajným hrubým rúškom poskladala pod rečnícky pult v Národnej rade, aby sa mohla „vydýchať“, i nedávne video, na ktorom si obyčajná žena nasadí respirátor a s oximetrom na prste rozpráva. Čuduj sa svete, po minúte obačajného rozprávania jej hladina kyslíka v krvi nebezpečne klesne a ona sa musí vydýchať.

Tak som si povedala, že investujem pár eur do oximetra a skúsim to na vlastnej koži.

Spravila som trojitý „crash test“ schopnosti žiť s respirátorom na nose. Najprv som si dala 15 minút tanečné kardio, pri ktorom sa zadýcham a spotím aj bežne. Druhý test bolo 5 minút poriadneho nasadenia na stacionárnom bicykli, plus k tomu ešte asi 10 minút dvíhanie činiek. Tretí test bolo „životu nebezpečné“ vykecávanie sa so švagrom, ktoré tiež trvalo asi 15 minút.

Najnižšia hodnota, akú môj oximeter zaznamenal, bolo 95% kyslíka v krvi, tesne pod hranicou normálu. Podotýkam, že to bolo uprostred tanečného kardia, no akonáhle som zastala, aby som sa poriadne pozrela na displej, saturácia vyhupla na 97%. A to som ani nedávala dole respirátor, aby som sa vydýchala!

Subjektívne však musím povedať pár vecí. Dýcha sa v tom ťažšie. Cvičilo sa nepohodlne, lebo som musela viac fučať, navyše mi padali okuliare z nosa (ako slepúch si nemôžem dovoliť cvičiť bez nich), šmýkali sa po respirátore. Nos a okolie úst som mala neskutočne prepotené a – čo mi vadilo asi najviac – bol smrad. Strašný smrad. Keďže respirátor nie je z čerstvo vypratej bavlny ale z umelých vlákien, smrdí. Ľudkovia, ja mám od narodenia poruchu čuchu (teraz to voláme večná korona, ha, ha), ale toto bol kentus humus, ako keby som mala na nose použitú vreckovku.

Tak ako je možné, že mne moje testy neukázali žiadnu významnú odchýlku od normálu, zatiaľ čo na internete kolujú videá dokazujúce opak?

(pokračovanie nabudúce)