Každý sa vraj snaží robiť najlepšie to, čo vie. Alebo ešte to, za čo je platený. Po včerajšku si už nie som istý. Vitajte pri zhodnotení stredajšieho programu Ligy majstrov spoza piva.
Peťo
„Hoši, nechte toho, buďte rádi, že to je za náma…“ zaznelo z Bohušových úst pri pracovnej sieste vo filme Dědictví. S rovnakou pohodou som sadol za počítač, naladil anglický, občas mrznúci stream a tak nejak predpokladal, že Real si dvojgólový náskok na vyprázdnenom Anfielde udrží. V momente, keď som otvoril pivo a v zostave zazrel na pravom kraji obrany box-to-box záložníka Valverdeho som si pomyslel, že ak by som bol na mieste Odriozolu (pre menej sčítaných pravý obranca Realu), tak by si na tej lavičke otvoril pivá rovno dve. Keď si uvedomíš, že sa zrania všetci použiteľní pravonohí hráči na kraj obrany a ty stále sedíš… vidím perspektívu v tomto hráčovi.
Real odohral v priebehu ôsmich dní dva zápasy s Liverpoolom a jeden s Barcelonou, to všetko po reprezentačnej prestávke. Tempo v lige, Lige majstrov a reprezentácii je porovnateľné s generovaním konfliktov vo vláde Obyčajného Igora, a tak hráči v bielom využili každú možnosť, aby hrali pomalý futbal na milión prihrávok so zneužívaním šírky či už dlhými alebo krátkymi prihrávkami. Nebola to óda na futbal ani slasť pre futbalových fajnšmekrov, bol to obyčajný pragmatický výkon potrebný na to, aby si postúpil a zároveň, aby si fyzicky nezničil vlastné mužstvo pred finišom v domácej lige a Lige majstrov.
Jediný moment, ktorý ma včera počas futbalu dvihol zo stoličky, bolo upozornenie mobilu, že sa vybíja. A tiež diskusie pod všetkými českými a slovenskými článkami o trestoch z incidentu Slavie v Glasgowe. Ale k tomu sa vyjadrilo už dosť erudovaných odborníkov.
Timo
Trubadúri z kráľovského dvora od Viliama Oranžského tvrdili, že sprav v živote aspoň jednu vec, ktorú budeš milovať a zároveň nad ňou hromžiť. Tak som si predplatil Orange Sport. S možnosťou vybrať si z dnešnej ligomajstrovskej ponuky sa mi nad hlavou objavil otáznik, že vyber dobre ombre, inak zabitý čas. Na prvý polčas venujem pozornosť Liverpoolu proti Realu Madrid a poviem, drahý kolektív, že Zidane môže velebiť hráčov súpera. A za čo? Presne tak, že už v rámci prvej polhodiny prejezahodili minimálne tri tutovečky. Obrana Realu stála, kukala, odkopávala a snažila sa nájsť niekoho kompetentného na rozohrávku. Polčas zero do zera.
Zaujal ma Kabak a ešte aj idea LFC, že kopajce centre do vápna, tam čaká 1,74 metra vysoký Mané. A ako uviedol kolega Peťko, byť Odriozolom, hnevám sa. V luxusnom dome. V garáži pri najnovšej Audi RS7. A slzy utieram výplatou. Smútok zažehnaný.
Druhý polčas som zapol clash Borussia Dortmund – Manchester City. Neviem jak vy, ale ja som vo veku 17 rokov šedzel na gymnázioch na chémii a s paľcom v nose som dumal, či k šmecarom berú i alergikov. A taký Jude Bellingham šupol v rovnakom veku gól Manchestru Sece. Dole klobúkom, ombre. Penalta pre modrých bola sporná a podľa mňa trošku divná asi jak právna povinnosť šiši Harabina dostaviť sa na poštu i keď pán jest gurmán, pán rúško nenosí. Hráčom, ktorý prerezal dortmundským lano postupových nádejí, bol Fil Fouden, ktorý aj v druhom zápase korigoval svojim gólom skóre na konečných 2:1. Joj ta 1:2 omg, sa nepototo. A kto tipol, že Pepe dá dva? Diki diki. Danke BVB, teraz máte dosť času riešiť Haalandove teátro s cenovkou 150 mega.
Chelsea – Real Madrid / Manchester City – PSG predstavitelia a hlavní protagonisti seriálu Spoza piva sa už tešia na semis. A dúfame, že aj vy s nami. Dovtedy dosyčania, ctený kolektív.
