Keď Pepe vravel, že nie je možné vyhrať všetko, presne vedel, že čas, vrtoch šťasteny a únavu neporazí nikto. A že vyhrávať vždy sa ozaj dá len keď dupeš basu v kapele. Čo nič nemení na fakte, že včera proti Chelsea v FA Cupe nastúpil iba aby prehral.
Láska, čo i k futbalu, je ópiom ľudstva, no i druhom jarnej únavy. Herný display guardiolovcov na Wembley včera zjavne potvrdil, že bledomodrí, bojujúci na mnohých futbalových frontoch, logicky i zákonite už melú tú poslednú miliardársku múku. Spomeňte si na ostatnú Ligu majstrov, stačilo aby arbiter nepískol Dortmundu šľapák nešľapák na Edersona, v odvete ruku neruku Cana a možno by dnes bolo všetko inak. Spomeňte si na domáci polčas /celý zápas?/ proti desiatim borcom z Leedsu a v závere prehru 1:2. Šejkov čaká Tottenham, v Lige majstrov PSG, zranil sa Bruyne, vôbec by som sa nečudoval, keby ten anglický titul napriek náskoku ako hrom získali už len s odretými trenkami, prípadne vôbec. Guardiola v pude sebazáchovy nechal včera sedieť Mahreza, Gundogana, Fodena, Edersona a ďalších, už po polčase bolo mnohým jasné, že to, čo kopal lenivý sled skyblues nebude stačiť ani na Sheffield, nieto odhodlanú Chelsea. Ferran ešte nedosahuje úroveň City, Sterling kope v životnej antiforme, Jesus nebude nikdy Aguero, Mendy profiluje tonážny omyl obrany, Steffen v bráne komika z divadla Semafor. Pepe vie, že bič plieska na konci a bude rád, ak uhrá aspoň futbalového kráľa ostrovov. Lebo ako vraví Joe, it ain’t over until the fat lady farts.
Čo máte v aute navyše, odpadne. Čo máte navyše vo futbale, vás môže spraviť najlepším na svete. Cityzens už vyčerpali všetky tromfy a ako poznám Neymara, čoskoro zavesí feferónkový Insta.
