Európska liga: Semifinále po prvé

Niekedy som Európsku ligu považoval za škaredšiu sestru Ligy majstrov. Veľa sa nezmenilo, akurát, že dnes v nej pobehujú aj kalibre ako Manchester United. Vítam kolektív pri zhodnotení toho, čo priniesla prvá vlna semifinálových zápasov.

Manchester United – AS Rím

Manchester s futbalovým prejavom hyperaktívneho šiestaka na základnej, lebo nikdy nevieš, čo od neho čakať a čo dokáže vyparatiť. AS Rím s totálnym futbalom od Pabla Fonsecu, ktorý je na základe dáš 2 dostaneš 4. Alebo v tomto prípade šesť, au. Pogbič v prvom polčase jedna gólovka, jedna penaltová ruka a neustále hľadenie na rozhodcu, že hej ty, ja som Pogba, pískaj už len keď niekto okolo mňa prebehne. Polčas 2:1 pre AS Rím, ale zároveň 3:0 pre United. Prečo? Pretože prísť v prvom polčase skrz zranenia o brankára a dve opory v poli (Veretout, Spinazzola) a zároveň si vyčerpať striedania, to veru zviaže ruky.

Druhý polčas neboli United super, AS Rím bol vymontovaný jak intrákové dvere v 2017stom, kedy len ujo údržbár dodal, že niekto ich príde opraviť. Dúfam, že už prišiel. Päť kúskov, osem čistých šancí a Smallingov pohľad do blba, že viac už dostať nemôžeme. Bruno je pán a nebyť jeho brilliance, nebolo by takého výsledku. FT: 6:2.

Villarreal – Arsenal

Žltá ponorka podplávala Delostrelcov v prvom polčase v takom štýle, že Arteta ešte teraz suší strelný prach a dohovára Thomasovi, že pohoda, za 50 mega nemusíš dávať ako CDM góly, stačí na 5 metrov prihrávať presne. On ani to. Ďakujem, že nie som fan Gunners. Emeryho borci dali dva do polčasu a dobre že tak, lebo potom sa už moc k slovu nedostali. Arsenal prebral iniciatívu, dali gól, na každej strane padlo po jednej redke a zápas skončil 2:1 pre domácich. Ako napísal Arsenal na Insta, A big night to come in London next week. Na to si vsaď, že big night.

S odkazom, že slovenská gramatika je ako pandemické opatrenia – má veľa výnimiek, sa s vami lúčim, ctený kolektív.