Keď som bola malá, mala som značne skreslenú predstavu o tom, čo to znamená byť matkou.
Moja predstava „matky“ bola žena s trvalou (bol koniec 80. rokov), ktorá je trošku pri tele a chodí do práce v blúzke a sukni. Ironicky, hoci som bola relatívne zmierená s predstavou, že raz budem tučná, viac ma desila predstava tých blúzok a sukničiek. Tomu som sa elegantne vyhla štúdiom archeológie: tam chodím „do práce“ v maskáčoch.
Lenže medzičasom som aj ja stala matkou a veľa vecí sa zmenilo. Trvalá vyšla z módy, rovnako aj „povinné“ blúzky a sukne v práci. Paradoxne, zmenil sa aj názor na postavu ženy-matky po pôrode. Dnes je čím ďalej tým väčší tlak na ženy, aby aj po pôrode vyzerali rovnako ohurujúco ako v pätnástich. A to nie je vôbec jednoduché.
Pracovný deň matky nikdy nekončí. Kumuluje sa v ňom práca kuchárky, upratovačky, učiteľky, vychovávateľky, ošetrovateľky – a mnohé ženy popri tom ešte chodia do normálneho zamestnania. Matky, čo sú na materskej, ehm, dovolenke, sa prakticky nezastavia. Plienky, kŕmenie, nočná pri kolikách. Energetický výdaj porovnateľný so špičkovým atlétom.
Tak prečo toľko mamičiek bojuje s kilami? Nuž, pretože im chýba tá druhá časť režimu špičkového atléta. Chýba im oddych a kvalitná strava. Aj ja sama som si prešla obdobím, kedy tá „lepšia“ noc znamenala 5 hodín spánku, podeleného len na tri časti. A vy všetky, čo máte deti, si iste spomínate na dni, kedy ste len postojačky zlopli niečo z chladničky, aby ste nešli spať úplne nalačno, či na nočný nájazd na čokoládu, aby ste sa z revu vášho potomka načisto nezbláznili.
Materstvo posúva fyzické možnosti do extrémov. Moja babka mala šesť detí. Až pri tom poslednom mala k dispozícii vodovod a záchod. Keď mi spomínala, ako raz v siedmom mesiaci tehotenstva niesla vedrá plné vody niekoľko sto metrov od studne a spadla s nimi na schodoch, bolo mi do plaču. Babka merala 155 cm, pred svadbou nemala ani 40 kíl. Každé z tých vedier malo nejakých 15-20 litrov. Denne priniesla a vyniesla viac ako 100 litrov vody, aby navarila, oprala a umyla svoje deti. Podala neskutočný heroický výkon. A pritom jej po každom tehotenstve ostávali stále ďalšie kilogramy.
Naučila som sa jednu vec. Hodnotiť matku ako „lenivú“ len preto, že má viac kíl, je neskutočne nespravodlivé. Tehotenské kilogramy nejdú vždy jednoducho dole. A to dokonca, aj keď sa snažíte cvičiť. Veľká časť mojich rovesníčok má rozhodenú štítnu žľazu. Často je to priamy dôsledok hormonálnych zmien v tehotenstve.
Každá žena, ktorá priviedla na svet nový život a s láskou sa mu venuje, je väčšia hrdinka a lepší atlét ako ktorýkoľvek olympijský víťaz. A vôbec nezáleží na tom, akú konfekčnú veľkosť nosí. Láska sa nemeria v centimetroch ani v kilogramoch. Materinská láska je veličina sama o sebe. A ako mi mamka často hovorila, že mnoho vecí pochopím, až keď budem mať vlastné deti…? Mala pravdu. Kto držal v náručí maličký ružový uzlík, spojený večnou pupočnou šnúrou, ten vie, čo je v živote naozaj dôležité.
P.S.: A teraz rýchlo za mamičkou s kvetinkou a čokoládou. Zaslúži si ich. A nie len dnes.
