Predstavte si to – celý rok riešite očkovanie, vírus, slovenskú politiku, všetko je hore nohami, každú minútu sa niečo mení. A zrazu narazíte na niečo, čo je pre rok 2021 typické a zatiaľ nemenné – Novak Djokovič vyhráva všetky grandslamy v roku.
Je pravda, že sme si na svetové úspechy a výkony srbskej mašiny zvykli. Avšak vždy nastane moment, kedy si povieme, že je neuveriteľný a dokáže niečím prekvapiť, a to bez ohľadu na to, či ho máme v láske alebo nie. Povedzme si na rovinu – každý zápas svetovej jednotky bol sprevádzaný atmosférou, z ktorej bolo viac ako cítiť istú nenávisť zo strany fanúšikov voči Nolemu, ale tak čo už. Srbskí športovci musia byť na piskot zvyknutí. No nič, zaspomínajme si na pár momentov sprevádzajúcich už 53. ročník tretieho grandslamu sezóny v otvorenej tenisovej ére.
Čo priniesol tohtoročný Wimbledon?
Turnaj prebiehal už tradične v londýnskom Wimbledone, však kde inde, nie? Tak ako je tomu už rok a pol, tak aj Wimbledon bol ovplyvnený istými opatreniami, vyplývajúcimi z koronky. Teraz však neviem, kto v nich mal väčší zmätok, či britská vláda alebo samotní účastníci turnaja – od hráčov až po fanúšikov. Či už to bolo nosenie rúšok alebo povolený počet divákov, všetko sa takmer stále menilo. V konečnom dôsledku je však jedna vec jasná – Wimbledon 2021 sa stal prvou britskou športovou akciou od marca 2020, na ktorú diváci zavítali bez obmedzení, a to s využitím 100% kapacity. Nie síce hneď od prvého kola, ale ako sa hovorí – radšej neskôr ako nikdy.
Ani pri mužskom ani pri ženskom turnaji nebola núdza o pekné športové momenty a prekvapenia. Človek si pred turnajom zapne Flashscore, že si pozrie, ako, kedy a s kým bude hrať Nadal, Federer a Djokovič a hneď zistí, že jeden z nich tam nie je. Druhého sleduje až do štvrťfinále, kde neuhrá ani set proti nádejnému Poliakovi Hurkaczovi. Nole to tiež nemal jednoduché, aj keď napriek výhre 3:0 v semifinále by sme sa nemohli čudovať, keby prehral. Aha, vlastne počkať, v tenise sú už aj iní hráči a je viac než jasné, že nás čaká svetlá budúcnosť – taký Shapovalov alebo Berrettini sú dokonalým príkladom. Dôkazom toho bolo aj vyradenie viacerých popredných hráčov v priebehu turnaja, či to bol práve Fedex alebo napríklad taký Tsitsipas – ako sme sa tešili, že svetová trojka zamieša karty a v druhom kole mi ho už ani live výsledky neukazovali.
Ženy to isté, teším sa, že príde prekvapenie, ešte do toho semifinále tomu reálne verím, objaví sa tam svetová 25., ale nakoniec prehrá. Nevadí, vo finále ségra Češka, vravím si reku, vyhrá, bude to príjemný pocit a zrazu presný opak, ale tak nemôžeme sa čudovať. Barty je asi právom najlepšia hráčka na svete, aj keď nie každý deň je nedeľa. Treba však povedať, že sme sa mali na čo pozerať a určite sme sa nenudili.
Na záver rýchle konštatovanie – oba turnaje vyhrali svetové jednotky, zapísali si bodíky, získali peniažky a bolo hotovo.
Autor: Radoslav Gálus
