Čestne priznávam, trvalo mi veľmi dlho, kým som pochopila jeho význam. Podobne ako rozcvička, aj strečing po tréningu je mimoriadne dôležitou súčasťou každého cvičenia. A pritom sa tak veľmi podceňuje!
Ako ste na tom so strečingom?
Princíp rozcvičky je každému známy. Aj v škole na telesnej: každá hodina začínala rozcvičkou, či sme mali na pláne basketbal, futbal, či len obyčajnú vybíjanú alebo gymnastické zostavy. Dávalo to zmysel – musíme sa rozkývať, aby sme si neublížili. Napokon, po niekoľkých hodinách sedenia v lavici bol každý ako drevený. Ale robiť strečing na konci hodiny? Ani náhodou! Na konci len učiteľ zavelil rozchod a my sme sa ako rozbesnené stádo slonov vyrútili z telocvične, aby sme sa mohli prezliecť.
Prečo telo potrebuje strečing?
Nuž, pri každom cvičení namáhame svaly. Naťahujeme ich, posúvame ich možnosti. Podobne „trpia“ aj naše šľachy a kĺby. Ak začneme cvičiť bez rozcvičky, riskujeme, že sa zraníme. Ak bez záverečného strečingu, riskujeme – že sa na druhý deň nepostavíme.
Áno, znie to smiešne, ale je to tak. Ak ste si dali poriadne „do tela,“ vaše svaly a šľachy zareagujú ako zbité šteniatko: skrátia sa, aby sa bránili. Podobne, ako keď sa psík schúli do klbka. Strečing im pomôže zrelaxovať. Naša pohybová sústava prestane byť „v strese“ z prílišnej námahy, svaly sa uvoľnia, šľachy natiahnu a osoh z cvičenia bude oveľa väčší. Následná „svalovica“ zas o poznanie menšia.
Mnoho ľudí (mám dojem, že najmä chlapi) si strečing spája s gymnastikou. Proste, majú pocit, že pri ne-gymnastike je zbytočný (a popravde, keď vidím chlapa, ako v rámci strečingu po silovom tréningu robí „šnúru,“ príde mi to divné!). Asi aj preto som ho dlhé roky nerobila ani ja. Zdedila som mimoriadne ohybné kĺby (až bars, ako sa hovorí na východe), nikdy ma nič nebolelo. A svalovicu som si nikdy nespojila s nedostatočným strečingom.
Všetko sa zmenilo, keď som prekročila obávaných 35. Iste, nebolo to zo dňa na deň, ale… keď som sa po dlhšom čase vrátila k cvičeniu, uvedomila som si, že bez poriadneho strečingu to nepôjde. Dokonca boli dni, kedy som si namiesto klasického cvičenia dala iba strečing v trvaní skoro pol hodiny, pretože som potrebovala uvoľniť napätie vo svaloch a šľachách.
Spätne mi došlo, že keď som v 25-ke trénovala HIIT, na konci každého videa bola pripomienka, aby sme nezabudli na strečing. Ignorovala som ju, moja vina, i keď, našťastie, vtedy som to zvládla.
Ako by mal teda vyzerať správny strečing? Nuž, na internete nájdete tisícky videí s návodmi. Niekedy ide len o strečing, inokedy je to, povedzme, spojené s ľahkým posilňovaním či aerobikom. Tak či onak, je dôležité počúvať svoje telo a ísť postupne. Vidíte vo video slečnu, čo vie krásne urobiť šnúru a vy fučíte, hoci máte zadok stále tridsať centimetrov od zeme? Pokoj, hlavne sa nesnažte ho hneď dostať dole! Ak to urobíte, môžete skončiť na operačnom stole s potrhanými väzivami. To, čo dnes nepôjde, bude o pár týždňov hračka.
A ako dlho? Opäť individuálne – a podľa typu aktivity. Keď ste, napr. strávili hodinu len cvičením hornej časti tela, musíte sa zamerať najmä na ruky a chrbát. Počúvajte svoje telo. Po strečingu by ste sa mali cítiť uvoľnene a pohyblivo.
Zistila som, že najlepšími učiteľmi strečingu sú mačky. Tie sa vedia úplne dokonale ponaťahovať a uvoľniť. Aj preto sa zmestia takmer všade a ich majitelia vtipkujú, že sú takmer ako tekutina – vyplnia akýkoľvek priestor. 🙂
