August je za nami a s ním aj naša švihadlová výzva…
Dala som to. Ach, jaj, som na seba hrdá. Iste, niekedy to nebol med lízať (v tejto chvíli som sa zamyslela nad absurditou tohto prirovnania… komu by sa chcelo stále napchávať sladkým…???), ale cieľ je splnený.
Ale poďme poporiadku.
Takto pred mesiacom som vás v krátkom videu pozvala k našej švihadlovej výzve a verejne som sa zaviazala spraviť 50 000 preskokov, respektíve, stráviť skákaním aspoň 5 hodín. Samozrejme, hneď v ten deň mi došlo, že splniť obidve podmienky bude náročné. Tá prvá si vyžadovala asi 1600 preskokov každý deň. Tá druhá zas, aby som denne skákala aspoň 10 minút. No a samozrejme, hneď mi bolo jasné, že 1600 skokov za 10 minút proste nedám, nech som akokoľvek vo forme. A ja, športové nemehlo, pokiaľ ide o skákanie, vo forme som. No ale, keďže nie som ten typ, čo sa vzdáva, povedala som si, že 5 hodín bude brnkačka a na tých 50 000 skokoch zapracujem.
Len čo som vyriešila prvý problém, objavil sa druhý. Babský. No nie ten, čo si myslíte. Totiž, vždy som patrila medzi dámy s kyprejším poprsím a… áno, už chápete. Skákali sme všetky tri. A tie dve s tým rozhodne neboli spokojné. Snažila som sa zohnať si poriadnu športovú podprsenku, ale… áno, existujú. Do košíčka C a tie mi nepomôžu. Teoreticky aj väčšie, no ja som škrob a 30 eur za jednu nedám. Paradoxne, ako najlepšie na šport sa ukázali moje klasické s kosticami a čipkou, ale… práve tie kostice mali nepekný bolestivý efekt a… no proste, človek čaká akýkoľvek športový úraz, no nie krvavé rany pod prsiami. Au. Nakoniec som našla spôsob, no ten neprezradím, lebo je absurdný.
Tretí problém: moje švihadlo, kamarát a miláčik, čo mi mamka kúpila za 1 euro ešte v roku 2011, ma v polke mesiaca opustilo. Únava materiálu, to plastové lanko proste povolilo. Môj vynaliezavý manžel ho resuscitoval elektrikárskou bužírkou, no hneď na druhý deň som si zohnala nové. Športový obchod v našom meste nesklamal, mali pekné, aj s počítadlom (snáď ste si nemysleli, že som tie tisícky počítala z hlavy!). Neplánovane som k nemu kúpila aj školskú tašku pre dcérku.
Štvrtý problém: áno, priznávam, jeden deň som vynechala. 18. To som vstávala už o pol piatej a keď sme sa o 22:30 vrátili z rodinného výletu, bola som K.O. No snáď mi to odpustíte.
Piaty problém: keď mi ostávali dva dni do konca, zistila som, že som pri spočítavaní urobila chybu a mám naskákaných o 1700 preskokov menej, než som si myslela. Jaj, prúser. Našťastie som využila čas, kým si synátor dal šlofíka a spravila 3700 skokov za pol hodiny. Hej, viem, masaker.
Mimochodom: zásadne skáčem len v ponožkách. A takmer výlučne len znožmo. Keďže som nemehlo, nikdy som sa nenaučila také tie finty, ako vidíte u profíkov.
Počas tejto výzvy som si osvojila jednu zaujímavú motivačnú techniku. Keď si na začiatku skákania poviete, že dnes dáte 2000 preskokov, odradí vás to. Ja som proste šla stovku za stovkou. A vždy som si povedala – poď, ešte dáš stovku, ešte nie si až taká unavená. Nakoniec som končila nie preto, že by som už nevládala, ale preto, že som si povedala – na dnes stačí, už sa mi nechce. Momentálne túto techniku používam pri inej výzve, ale… to vám prezradím nabudúce.
Na záver zhrnutie mojej aktivity
- Počet dní: 30 z 31 🙁
- Počet skokov: 50 277 z 50 000
- Čas: 7 hodín, 40 minút, 39 sekúnd, plán bol 5 hodín.
Challenge accepted, challenge completed. So proud of myself.
