Už už na mňa padala jarná únľava ket tu ráno kuknem von a tam štyricať čísel. 400-metrovú Kopytovku mám rovno za plotom, a v takej perine predsa nezaváha ani Tabaková.
Fujak strieda februárový slnkozub, veríš, že výstup hore na somársky kopček dáš aj v osemdesiatke s katetrom. Ako vraví Michal Fabian, nie je dôležité kde si bol, ale ako si sa tam cítil a ja viem, že práve teraz je samota ten najlepší kamoš.
Sneh lepí ako mne dupka keď som odovzdával na vyške prevodovku, zakontempluješ, zamedituješ, zalevituješ a duješ. Odmäkom oťažievajúci páper sipí pod bielou lyžiarkou (Johny furt vravel že ľižarka muši bic bila) a ty si vychutnávaš hadí švih. Keď nemáš sny, si otrokom svojich dní.
Tridsať lyžovačiek z minulej sezóny už nedobehnem, kto ale nie je spokojný s málom, nezaslúži si viac.
Je to pre mňa ďalší šťastný deň. Ďakujem.
Futbal
