O problematike účasti transrodových športovcov sa diskutuje už niekoľko rokov. Zatiaľ čo sa na jednej strane ozývali hlasy podporujúce rozhodnutie biologického muža zmeniť pohlavie a pretekať medzi ženami, na druhej strane sa ozývali protesty biologických žien, ktoré videli, že proti svojim trans- kolegyniam nemajú šancu.
Zhrňme si fakty (pre tých, ktorí nečítali moju sériu O športe a rodovej (ne)rovnosti). Transsexuálov delíme na dve skupiny: biologických mužov, ktorí sa rozhodli stať ženami (Male to Female, ďalej MtF) a biologické ženy, ktoré sa chceli stať mužmi (Female to Male, ďalej FtM). Na oficiálnu zmenu pohlavia je potrebné absolvovať niekoľko rokov trvajúcu hormonálnu terapiu (v menších dávkach potom obe skupiny berú hormóny po celý život) a sériu operácií, pri ktorých im odstránia ich prirodzené pohlavie a nahradia ho reprodukčne nefunkčnou imitáciou opačného pohlavia.
Problém je v tom, že aj po tomto náročnom období ostáva telo trochu iné. MtF majú často aj po liečbe mohutnejšiu kostru (niektoré si dávajú zmenšovať sánku a obrusovať lebku, aby sa zbavili mužských čŕt), sú vyššie a… celkovo fyzicky zdatnejšie. Mnoho MtF po úradnej zmene pohlavia začalo pretekať spolu so ženami a… V mnohých prípadoch doslova valcovali konkurenciu.
Paradoxne, jedna z najväčších obhajkýň práv biologických žien (a teda bojovníčka proti účasti MtF v ženských kategóriách) je sama MtF: Caitlyn Jenner, ktorá ešte ako Bruce Jenner získala v roku 1976 zlatú medailu na Olympiáde v desaťboji. K zmene postoja verejnosti iste prispela aj kauza MtF plavkyne Lie Thomas, ktorá v nižších súťažiach v USA vyhrala prakticky všetky preteky, na ktorých štartovala.
Práve plavecká federácia World Aquatics ako prvá rozhodla o zákaze účasti MtF medzi ženami a teraz jej kroky nasleduje aj World Athletics.
Pribúda totiž štúdií, ktoré jasne dokazujú, že MtF majú oproti biologickým ženám stále výhodu. A ako povedal Sebastian Coe, prezident WA, spravodlivosť pre atlétky musí byť nad všetkým ostatným.
Pre MtF sa tým de facto zatvorili dvere do ženských športov. Teda, jedna možnosť tu je. Medzi plavkyňami môžu aj naďalej súťažiť tie MtF, ktoré absolvovali zmenu pohlavia pred nástupom puberty. V niektorých krajinách je možné začať tento proces už v útlom veku dieťaťa. A keďže rozdiel medzi pohlaviami (teda medzi ich športovými výkonmi) pred pubertou je minimálny, hormonálna liečba bude v tomto veku účinnejšia. Pravda, tu si môžeme položiť otázku, či je etické meniť pohlavie (a nezvratne sterilizovať) školákov… Ale to už je iná téma.
Aktuálne rozhodnutie WA má vplyv ešte na jednu skupinu. Biologické ženy s odlišným vývojom pohlavia, teda intersexuálne osoby. Intersexuáli sú biologické ženy, ktoré však majú od prírody vyššiu hladinu testosterónu. A keďže práve testosterón výrazne ovplyvňuje výkonnosť, tieto „mužatky“ patria medzi najlepšie atlétky súčasnosti.
Doterajšie pravidlá kontroly hladiny testosterónu umožňovali intersexuálnym ženám súťažiť, ak ich hladina testosterónu bola nižšia ako 5nmol/liter. Už to samo o sebe mnoho z nich vyradilo z hry, respektíve, boli nútené užívať hormonálnu liečbu za účelom zníženia „téčka.“ Nové pravidlá sú ešte prísnejšie – 2,5 nmol/liter. To už sú hodnoty priemerných biologických žien. Navyše, intersexuálne športovkyne musia túto hodnotu dodržiavať po dobu dvoch rokov, aby vôbec dostali povolenie súťažiť.
Zdá sa, že sa blíži čas, kedy transrodoví športovci budú mať vlastnú športovú kategóriu. Rozhodnutie oboch športových federácií, tak plaveckej ako atletickej, je zásadným signálom pre ostatné športové federácie. Spravodlivosť musí byť. Biologická žena si môže merať sily iba s inou biologickou ženou. A to nie je transfóbia. To je fakt.
