Pred rokom sa britská šprintérka Dina Asher-Smithová otvorene vyjadrila, že kvôli svojmu cyklu nebude štartovať vo finále behu na 100 metrov. Jáj, to bol poprask! Na jednej strane sa ozvali hlasy na jej podporu: veď áno, komu by sa chcelo podávať maximálny výkon, keď sa necíti dobre… a na druhej strane, takisto početná komunita riešila, prečo sa športovkyňa „vyhovára“ na menštruáciu. Veď je predsa profesionálka, nemá čo fňukať…
Zhrňme si fakty. Priemerný ženský cyklus trvá 28 dní (môže to byť aj o pár dní viac alebo menej, samozrejme). A z toho je nejakých 4-6 dní poznačených nepohodlím a červenou farbou. Inak povedané, aj v tejto chvíli, ako čítate tento článok, menštruuje nejakých 15-20% žien v plodnom veku. A keď sa dívate na štart bežeckých pretekov s ôsmimi finalistkami, štatisticky jedna až dve z nich krváca tiež.
Sú znakom dobrého zdravia, no drvivá väčšina žien sa na svoje „dni“ (tetku, krámy, menzes, periódu, jatky, atď…) vôbec neteší. Ani ja nie. Muži, ktorým príroda nedopriala to potešenie krvácať každý mesiac a neumrieť pri tom, to len ťažko dokážu pochopiť. Neustály pocit nepohody (so strachom z verejnej hanby v podobe krvavých škvŕn na oblečení) a k nemu sprievodné nepríjemnosti. Od tých častých, ako sú bolesti v podbrušku, cez stredne časté v podobe zhoršenej pleti, až po extrémy, ako sú migréna, kŕče v nohách či závrate.
Spomínaná Dina Asher-Smithová ako dôvod svojho odstúpenia z pretekov uviedla práve kŕče v nohách. Iste chápete, že pre vrcholovú šprintérku sú jej nohy mimoriadne dôležité.
Možno ste sa teraz zarazili: menzes a kŕče v nohách? Prečo nie, panstvo? Teda, dámstvo, u pánov pochopenie nečakám vôbec. Poznám mnoho mladých dievčat, ktoré zažívajú také extrémne stavy, že sa občas musia „uliať“ aj z vyučovania. Nieto ešte postaviť sa na štart…
Tu však narážame na problém súkromia. Je potrebné, aby každá atlétka oznamovala, že nemôže štartovať, lebo „má krámy“? Koniec koncov, je to predsa jej vec…
Pravdou však je, že prakticky neexistujú štúdie, ktoré by objasňovali vplyv menštruácie na športové výkony. Proste sa o tom nehovorí. Ktosi poznamenal, že keby to bol „mužský“ problém, bolo by to dávno preskúmané. Ale „ženské“ problémy sa akosi neriešia.
Navyše, uvedomujem si, že tento problém – ak to vôbec je problém – nemá riešenie. Keďže prakticky vždy sa vo finále ocitne aj dáma s biologickou indispozíciou, je skoro nemožné naplánovať preteky tak, aby všetky súťažiace boli mimo „červenej.“ Ostáva to na rozhodnutí samotnej atlétky. Riskne to dnes? Nebude zajtra svet riešiť fľaky na jej bielej wimbledonskej sukničke…?
Mnoho žien počas menštruácie spomaľuje tréningový režim. Alebo proste jeden-dva dni vynechá. V profesionálnom športe máte určené termíny pretekov, turnajov a súťaží… Počas tréningu (ak máte dostatočne chápavého trénera) si môžete upraviť rozvrh. Pri súťaži už nie.
Mnohé športovkyne však čelia inému problému, presne opačnému a oveľa nebezpečnejšiemu. Strate menštruácie. Príliš nízke percento telesného tuku, extrémna fyzická záťaž, u niektorých aj hormonálna nerovnováha… recept na pohromu. Absencia cyklu je vo fáze aktívneho športu skôr výhodou, v konečnom dôsledku spôsobí presný opak. A neplodnosť je len vrchol ľadovca.
Zhrnuté a podčiarknuté. Menštruácia je prirodzená. Ovplyvňuje každú zdravú ženu, niekedy viac, niekedy menej. Sú atlétky, ktoré so správnymi hygienickými pomôckami štartujú bez problémov a podávajú kvalitné výkony. A sú také, ktoré sa potrebujú zakutrať pod deku, dať si niečo od bolesti, stlmiť svetlá a Boh chráň toho, kto bude čo i len príliš nahlas dýchať..!
Či sme „normálne“ ženy alebo profesionálne športovkyne, všetky sme ženy. A máme „krámy.“ A občas si kvôli nim musíme dať pauzu od všetkých povinností. Na tom nie je nič, kvôli čomu by sa zvyšok sveta mal chytať za hlavu a tvrdiť, že sa vyhovárame.
