Áno, viem, v sobotu sú voľby. Ale aj keby neboli, tento článok som chcela napísať už dávnejšie. Čo to vlastne znamená niekomu fandiť?
Myslím, že existuje niekoľko typov fanúšikov.
Asi najčastejším – u nás na Slovensku – je ten taký príležitostný fanúšik. Človek, ktorý v podstate nesleduje žiaden šport, ale keď náhodou naši postúpia v hokeji, má hneď na aute vlajočky a kade chodí, vytrubuje Slovenskoooooo!
Tým, čo za každých okolností podporujú výlučne slovenských športovcov, sa môže stať aj nepríjemnosť: predstavte si, že sledujete NHL a akurát proti sebe stoja dvaja Slováci (v posledných rokoch vec nevídaná, ale už sa to opäť stáva)! Čo potom…? Nuž, najjednoduchšie bude tešiť sa z toho, že proste – v jednom či druhom tíme – vyhral Slovák.
Potom sú skalní fanúšikovia konkrétnych športovcov, či ešte častejšie, športových tímov. Bohužiaľ, neraz až extrémni. Počas študentských čias som bývala v Trnave, a keď mali prísť na zápas fanúšikovia „Belasých“, tak ma tamojší varovali, že pokiaľ neplánujem „fandyt Bílým andelúm“, tak nech ani nechodím na ulicu.
Samozrejme, existujú aj fanúšikovia, ktorým je vlastne úplne šumafuk, ako ten ich idol práve hrá. Sledujú ho pre jeho pekný, ehm, zadok (alebo akúkoľvek príťažlivú časť tela). Iste, môže to prejsť až do stalkingu alebo… alebo to môže dopadnúť ako v deväťdesiatych rokoch, kedy sa Steffi Grafová stala neohrozenou kráľovnou ženského tenisu aj preto, lebo jej šialený fanúšik Günter Parche pobodal jej najväčšiu rivalku Moniku Selešovú a vyradil ju z hry.
Alebo môžete niekomu fandiť nie pre jeho športové úspechy, ani pre jeho pekný zadok, ale pre jeho osobnosť. A na výber toho máte naozaj veľa. V športe máte ľudí všetkých svetonázorov, pováh i vierovyznaní. Nájdete skromných i extravagantných, zbožných katolíkov i voľnomyšlienkarov, štedrých i lakomých, slobodných i zadaných, rezervovaných, i tých, čo pri každej vete perlia viac ako minerálka, na ktorú práve robia reklamu (Jurko, do toho!). Podobne aj športové tímy – v posledných rokoch sa takmer každý „vyfarbil“, pokiaľ šlo o hnutia ako BLM alebo podporu LGBTI komunity.
Fandenie má jedno zásadné pravidlo. Nie je nemenné. Podobne ako vo všetkých sférach života, aj tu máte právo kedykoľvek zmeniť názor. Možno prídete na to, že ten váš tím je vlastne o ničom, alebo, že onen sexy tenista/hokejista/futbalista/atď… je vo svojej podstate strašný kretén a v reálnom živote by ste o neho ani neopreli bicykel.
Celý život je o fandení. My ľudia proste potrebujeme niekoho, koho budeme obdivovať, podporovať, v kom sa budeme vidieť… Takže áno, pokojne fandite. Aj ja fandím. A všetci, ktorým fandím, majú jedno spoločné: rada by som ich pozvala na rodinnú grilovačku a verím, že by s nimi bola zábava. Lebo aj onen „idol“ – športový, hudobný, politický, atď. musí byť v prvom rade „normálny človek“.
