Moja babička nenosila nohavice. Ale že vôbec. V jej šatníku ste mohli nájsť desiatky sukňových kostýmov, blúzky, šaty, sukne, ešte aj po dome nosila šatovú zásteru. Bola to dáma v pravom zmysle slova: vždy odchádzala z domu decentne upravená, vlasy poctivo natočené. Ešte aj vo vyššom veku, keď kvôli zdravotným problémom takmer nevychádzala z domu, vždy trvala na tom, aby mala – pre každý prípad – dokonalú trvalú. A áno, vštepovala nám rozkošnú zásadu: vždy maj na sebe čistú bielizeň, aby si sa nemusela hanbiť, keby ťa brala sanitka.
Babka nebola žiadna nóbl dáma. Nebola z bohatej rodiny, ani sa nevydala za milionára. Bola len stelesnením toho, čo sa očakávalo od žien, narodených v medzivojnovom období. Mladá sa vydala a vzorne sa starala o domácnosť a deti. Bola vernou manželkou a milujúcou matkou. A samozrejme, od žien v jej generácii sa očakávalo aj to, že budú vždy upravené a – svojím spôsobom – dokonalé.
Pravé dámy (ne)športujú
Šport? Ten sa od žien v babičkinej generácii neočakával. Vlastne… nebolo kedy. Babka mala pohybu dosť. Prvé štyri deti porodila v krátkom časovom slede – a v dome, ktorý nemal vlastný zdroj vody. Denne vláčila desiatky litrov vody z verejnej studne, aby mohla navariť, oprať a vykúpať deti. A keďže v povojnových rokoch trochu viazlo zásobovanie, starala sa o záhradku, šila deťom i sebe oblečenie a… na taký luxus, ako bol šport, proste nebol čas.
Nedá sa pritom povedať, že by bol šport pre ženy v jej generácii úplne tabu. Babka bola rovesníčkou kráľovnej Alžbety II., známej milovníčky športu. A ďalšia z ich ročníka, herečka Marilyn Monroe, si potrpela na dennú rutinu s činkami. Ak ste chceli ako žena športovať, museli ste mať čas. Väčšina žien ho nemala.
Socializmus a dôraz na šport
Generácie narodené v socializme to mali iné. Už sa neočakávalo, že z nich budú dokonalé dámy, ani to, že budú mať aspoň poltucet detí. Dve-tri ratolesti boli dosť. Rýchlo porodiť a poďho do práce budovať socializmus! Technický pokrok priniesol do domácností pitnú vodu a záchod, väčšina žien mala k dispozícii aj práčku. Voľného času bolo viac.
Navyše, socializmus kládol veľký dôraz na šport ako taký. Staršie ročníky si istotne pamätajú štátne spartakiády (ktoré, mimochodom, neboli výmyslom socializmu ako takého!). Práve tam dostali príležitosť cvičiť aj matky s deťmi. Pravda… boli to mladé ženy. Keď som sa mojich tiet opýtala, prečo sa nevenujú žiadnemu športu, odbili ma, že sú už na to „staré“ – a to mali sotva po štyridsiatke.
„Osemdesiatky“ a príchod novej módy
V osemdesiatych rokoch sa udiala zmena. U nás to bolo Cvičme v rytme, v USA to boli videá herečky Jane Fonda a program Callan Pinckneyovej, u nás známy ako kalanetika. Konečne prišlo do módy hýbať sa aj po štyridsiatke. Už aj dámy v rokoch mali návod, ako sa zdravo hýbať – a konečne to prestalo byť tabu. Pravda, percentuálny podiel žien 40+, ktoré naozaj pravidelne cvičili, bol stále nízky.
Ostáva mi rok do veku, kedy zo mňa bude „dáma 40+.“ A som naozaj rada, že žijem v dobe, kedy sa šport po štyridsiatke nepovažuje za nič výnimočné. Mnoho mojich starších kamarátok sa doma oháňa s činkami, lyžujú, chodia na zumbu… a nikomu to nepripadá zvláštne. Skôr naopak. V spoločnosti sa čoraz viac kladie dôraz na to, aby ženy ostávali „mladé a fit“ čo najdlhšie.
Tak nám tu prichádza generácia, pre ktorú je šport pevnou súčasťou života. Stačí päť minút na sociálnych sieťach a zaplavia vás influenceri zo všetkých kútov sveta (a všetkých vekových kategórií), ktorí predvádzajú svoje dokonalé telá. Áno, opäť chceme byť dokonalí. No celkom inak ako pred sto rokmi.
To, že máme teraz toľko príležitostí športovať, je iste super. Ale, ruku na srdce: čo sa stalo s hodnotami, na ktorých tak záležalo našim babičkám, rodine, manželstvu, výchove detí?
Milé dámy, prajem vám i sebe krásny MDŽ. A nezabudnite: to, že dnes od partnera očakávame kvety a romantickú večeru, nemá byť preto, že sme dokonalé. Ale preto, že sme ženy, vo všetkých našich podobách, či športujeme alebo nie, či máme dokonalú postavu alebo pár kíl navyše. Nemusíme byť dokonalé. Ale máme byť ženami.
