Leverkusen je účastníkom najvyššej nemeckej ligy od roku 1979. Často sa hovorí, že Leverkusen vo svojej histórii nič veľké nevyhral. To však nie je úplná pravda. V roku 1994 vyhral prvýkrát nemecký DFB pohár, v roku 1988 dokonca pohár UEFA. Medzitým skončil až 10-krát na druhom mieste. Štyrikrát v Bundeslige a v roku 2002 v Lige majstrov. Možno si spomínate, ako 17-ročný Casillas čaroval. Mať horšiu formu (alebo plné gate), bol by vtedy Bayer Ligu majstrov vyhral. Nestalo sa. Real, ako je už zvykom, nebol lepším tímom, no LM aj tak vyhral. Samozrejme aj vďaka parádnemu volley-gólu Zinedina Zidana.
Úspešná sezóna 2023/2024 začala prakticky už počas tej minulej, rozumej 2022/23, kedy bol Leverkusen počas jesene tesne nad pásmom zostupu do 2. Bundesligy. Vtedy aktuálna forma znamenala, že musia vymeniť trénera. Voľba padla na španielsku legendu stredu zálohy, no bez väčších trénerských skúseností. Xabi Alonso je jeden z najlepších stredných záložníkov histórie, čo potvrdzujú aj jeho hráčské tímové úspechy (2x majster Európy, 1x majster sveta, 2x víťaz LM, majster Španielska s Realom, majster Nemecka s Bayernom a mohol by som pokračovať). Obmena kádra pokračovala v lete 2023, kedy Leverkusen podpísal niekoľko hráčov, medzi nimi známi Xhaka a Stanisic z Arsenalu, resp. z Bayernu, ale aj neznámi Bonifac a Grimaldo.
Nikdy v novodobej histórii sa nestalo, že už februárová tabuľka viac než jasne napovedala, že majster Nemecka nebude Bayern. Ak bol majster niekto iný, rozhodovalo sa v posledných 4-5 kolách, nie 12-13 kôl pred koncom. Leverkusen svoju formu potvrdil a ligu vyhral – prvýkrát v histórii klubu. Nasledovalo finále DFB pohára, v ktorom potvrdil zisk „double“. Čakalo ho pritom ešte finále Európskej ligy.
Očakávania boli veľké a v konečnom dôsledku im asi uškodili. Čo iné, ako víťazstvo sa dalo čakať po lichotivej štatistike – 0 prehratých zápasov v celej aktuálnej sezóne. Na rad prišiel ten posledný, najdôležitejší. Žiaľ stalo sa to, čo NIKTO (zdôrazňujem to) nechcel. Leverkusen prehral finále EL a sezónu tak nezakončil hattrickom.
52 zápasov, len jediná prehra. Pokiaľ by ta prehra prišla skôr než v máji, nič vážne by sa nedialo.
Každopádne, Bayer Leverkusen dokázal to, čo žiaden klub vo futbalovej histórii. Neprehrať 51 zápasov v rade. Tento rekord sa bude ťažko prekonávať a nemusíme ho automaticky podceňovať, len preto, lebo ide o nemeckú ligu (bola v sezóne 2005/2006 Premier League farmárska, keď Arsenal neprehral ani jeden zápas? Nie, nebola.). Leverkusen v Bundeslige, v nemeckom pohári, ale ani v Európskej lige až po finále neprehral. Pritom hral proti Bayernu, BVB, Lipsku, AS Rím, West Hamu United a iným veľkoklubom.
Zároveň dokázal ešte niečo – totálne odstaviť Bayern. Štatisticky sa dá povedať, že po 11 rokoch. Bayern naposledy nevyhral ani jednu trofej v sezóne 2011/2012, kedy bol na každom fronte „runner up“, a teda druhý – Bundesliga (druhý za BVB, ktorý viedol Kloop), v DFB pohári (druhý po prehre s veľkým prehľadom 2-5 proti BVB) a v LM, kde sa potvrdilo, že finále nehráš na herný prejav, nasadenie, šance, tyčky, nabehané kilometre, ale na jeden šťastný moment – Chelsea dámy a páni (nie raz, ale dvakrát – neskôr aj v sezóne 2020/2021 proti Man City).
Bayern už mal sezóny, kedy mohol skončiť bez trofeje. Sezóna 2022/23 – majster len o skóre pred BVB, sezóna 2018/19 – majster len o 2 body pred BVB, či finále DFB pohára 2015/2016 – výhra po penaltách, ale aj finále DFB pohára 2013/14 – výhra po predlžení.
To, že Bayern aj tieto „komplikované“ sezóny dokázal vyhrať, nie je ich vina. Je to chyba súperov, ktorí nedokázali hodenú rukavicu využiť. Asi najviac je v tomto prípade na smiech Dortmund, ktorý mohol byť počas 11-ročnej dominancii Bayernu dvakrát majstrom, keby dokázal zvládnuť posledný zápas sezóny. No nezvádol. Leverkusen to naopak dokázal. A nielen že vyhral zápasy. On dokonca dominoval takým spôsobom, že sa dá polemizovať, či by bol Bayern majster Nemecka v najlepších časoch pod Guardiolom alebo Flickom. Môžeme len hádať a teoretizovať, no ja si myslím, že aktuálny Leverkusen by ligu o pár bodov vyhral. Áno, a to aj keby čelil najsilnejšiemu Bayernu zo sezón 2012/13, 2017/18 či 2019/20.
Nový majster dodal Nemecku nový impulz. Dal Nemecku nádej na futbalovejšie zápletky. Ponúkol mu samozrejme aj nových reprezentantov – generačný talent Wirtz či objavený Andrich a konečne aj Tah (všetci boli v základnej zostave Nemecka na EURO 2024). Čo ale nepriamo Leverkusen tiež dodal, je impulz Bayernu, ktorý sa posledné tri roky topí v „najhoršom období za posledných 20 rokov“ (toto by mohla byť téma na samostatný článok). Bayern sa chystá predať hviezdy (Gnabry, Coman, Goretzka, možno pôjde aj Kimmich či De Ligt) a namiesto nich kúpiť novú silu (spomána sa Xavi Simons, Theo Hernandez, Jonathan Tah, Palhinha a ďalší). Podpísali už trénera, rovnako ako pred rokom a pol Leverkusen – bez skúseností. Vincent Kompany, legenda Man City, vitaj.
Dnešnú úvahu uzavriem parafrázou CEO dortmundského BVB, ktorý ma milo prekvapil, no potvrdil známu nemeckú mentalitu – „Sme konkurenti, ale vzájomne sa rešpektujeme a podporujeme.“
Hans Joachim Watzke využil moment, kedy sa Bayern trápi. Nevyužil ho na výsmech, či kritiku. Využil ho na podporu konkurenta a verejnosti ponúkol triezvy pohľad. V prvom rade povedal, že Bayernu sa nebude smiať a za žiadnych okolností sa on ani BVB nebudú podieľať na mediálnom šikanovaní Bayernu, pretože Nemecko má byť Bayernu vďačné, čo pre nemecký futbal počas svojej histórie urobil. Pripomenul, že rešpektuje prácu K. H. Rummenigeho a U. Höneßa, ktorá sa už dlhé roky ukazuje ako úspešná. Na záver vtipne poznamenal, že Bayernu sa netreba smiať a mať proti nim hrdinské vyhlásenia, pretože sa vrátia späť vo väčšej sile a potom za „svoje“ vyhlásenia na ihrisku trpko zaplatíte.
Autor: Martin Michalčin
