Čo už poteší viac ako reprepauza. V sobotu nemusíš musieť okukávať v anglickej Premier League Dokuove finty, Traoreho svaly, Pepeho pleš ani Antonyho hetriky. Máš kopu času, vonku ako bonus škerí jesenné slnko otupený tesák a zrovna dnes u nás na bardejovskej tráve kope v tretej lige deviate Fiľakovo. Šakalá! Dem na to, Renato.
Časy, keď tu behal v 1. SNL pod Bubenkom Urblík s Ľalíkom a spol sú na štadióne pod Vinbargom v ireverzibilnom nenávratne, bardejovskí Partizáni sú zahrabaní na dne tabuľky, a vtedy je ver každý tvoj súper favoritom. Zdravím sa so všetkými piatimi ultras a sadám po ich pravici. A podzme šicke gool!
Ledva cvaknem pod modrým nebesom tretí záber a bum. Druhá minúta, po ľavom krídle spraví fiľakovská 14ka po dvojnásobnom bicykli tú bardejovskú /foto/, ruka na plece, pád, pena. 0:1, darmo si gólman siahne na loptu pri jeho ľavej tyči.
Je super dívať sa na futbal, kde nepoznáš ani jediného hráča. Nezameriavaš sa na žiadneho Messiho a predovšetkým – si nestranný. Písmenami Laca Borbelyho, synergia Fiľakova predominantne na jeho ľavej horizontálnej vertikále vykazuje kontinuálnu hrozbu, invertovaný borec jej obrannej formácie s č. 7 patrí k hráčom zápasu. Pokus o prekvapivé kolmice Partizána končia v defenzívnych sieťach žltomodrých, ktorí v 16. minúte vyskočia po centri zprava najvyššie a po dekoratívnej hlavičke pod žrď idú na /šalke/ 0:2.
V 22. minúte sa vážne zraní domáci smoliar /po jeho zákroku prišla spomínaná penalta/ zápasu Ducár a priznám sa, v živote som nepočul hráča tak dlho a intenzívne revať bolesťou. Tipnem to na roztrhnutý krížny väz a hlavou mihne duma, aké je to dokefať si nohu na rok+ v „obyčajnej“ tretej lige. Čo to som si dochrámaný odležal v nemocnici aj ja, úprimne tak prajem mladému obrancovi s č. 14 skoré uzdravenie a zajtra na Anne určite príde aj nejaký otčenáš.
„Naša labda naša labda ice stadzi!“ z hrdiel ultras zaberá v 45. minúte, po tvrdej rane z ľavého krídla končí po dorážke lopta prvýkrát i v sieti hostí. 1:2.
Úvod druhého polčasu vypne načas hosťom prevodovku a herne zreteľne dominuje domáci erb. Nebol by to ale futbal, keby po osamelom výpade favorita nezvýšil na 1:3 hráč zápasu a maratónec v jednom. Verím tomu, že si hosťujúca 14ka išla po zápase dať ešte Cooprov test okolo Tople, eh.
Partizáni žmýkajú svoje maximum, na vyspelého súpera ale nenachádzajú antidótum a po kopanci v obrane dvíha Fiľakovo rukávy pri 1:4.
Záverom mi napadá jesenná metafora o letných kvetoch. Podobáme sa im. Kým dorastáme do pomyselnej krásy, sme obdivovaní, slávni, plní života, ponorení v ozdobenej váze na výslní sviatočného stola s čipkovaným obrusom. Až kým nepríde náš čas. Kto už napríklad v Bardejove vie, kde je ten spomínaný Ľalík s Urblíkom.
Ostaň však pozitívny, kamarát. Futbal je najzbytočnejšia najkrajšia vec v živote. Keď sa niekedy zas nebude hrať ten za lamanč, odskočím si na domáci a niečo o ňom napíšem. Hoc by bol aj štvrtoligový.
Partizán dotoho!
