Pfiii kolektív, tak my sme sa teda nevideli riadne dlho. Možno ani nepočuli, tobôž nerozprávali. Tak si aspoň popíšeme. Vitajte pri comebacku, ktorý závidia aj bratia z Oasis.
Na úvod trošku faktografie, najmä pre tých troch, čo tieto voľné verše čítajú spoza hraníc šarišského regiónu. Cmotar je slovo, ktoré v slovenčine zvyčajne použiješ na vyjadrenie nejasného alebo ťažkopádneho pohybu, či už fyzického alebo obrazného. Here we go.
Bola doba, kedy som písal za podobným stolom (4 nožky) riadky o tom, ako som za jeden mesiac ubehol viac než 110 km. To ti bolo hej. Od toho momentu ubehli, nah, temer 4 (slovom štyri) roky. Skôr by som povedal, že sa doplazili.
Nečinnosť fyzickej aktivity, pivko sem a tam, spánok a denný režim na úrovni jak Dankov slovosled a lenivosť, ktorú by pod mikroskopom nevylúštil ani sám veľmajster Kotlár. Keď máš hlboko pred 30, chceš od života asi niečo viac.
Svadba za rohom, halušky s tvarohom a životný štýl nozBohom. Zatiaľ čo okolo mňa sa riešila nová hymna, plochá Zem a ďalšie velice podstatné veci, som si vďaka drahej #B povedal, že stačí more. Akože stačí toho môjho životného štýlu, o tom ďalšom neskôr…
V auguste 24 som ledva zaviazal šnúrke na botaskách (oboch, podpisy na letisku) a pričuchol tak k vôni toplianskeho okruhu. September sa už z malej časti podobal na mesiac človeka, ktorý sa istým spôsobom snaží športovo vykryť tie bežné otázky v bare, že čuuuješ, som videl, že beháš. (dával som šicko na Insta, ne že by ma každý videl, pozn. autora).
Hovorím si, že október je taký mesiac, jak Šminkovičová ministerka, celkom dokopky o ničom. V hlave mi skrsol nápad za všetky drobné, doslova, bo som predtým kupoval maslo. Zabehni za mesiac 50 kilometrov, to ti bude paráda. A konečne budeš môcť napísať o tom, že daco aktívne robíš.
Tak že reku pomenato. Prvé dva týždne som sa držal starogréckeho príslovia, deň bežíš, deň ležíš. Potom choroba, hlavne ze džindžeršoty z Li*la v chladničke nakúpené jakeby placili oni mne, ne ja im. Ale nie len o tom som chcel.
Dvarazy vyšlo i na parádnu šestku, kde duša kričala yaaaay ale kolená naaaay. Predsalen, 2dsať si mal kus dávnejšie, ombre. Verný rovnému povrchu a pokojnému tempu som sa približoval k 5desiatke rovnako jak Fiki Sulík k urážke ďalšej náhodnej ženy, teda pomaly, ale iste, ježišikriste.
Písal sa 29. okt, jesenný vánok hral ódu na kĺbovú výživu a slniečko hrialo na duši jak Pelle vo videu s chlebíkom. Prechod pre dô(chodcov) pri pobočke nemenovaného reťazca na Mlynskej ul. ma stál temer život, lebo ujo najprv nejdzem, potom idzem a napokon som ostal ja za huja, že mu bránim v jazde, v jeho starej Mazde.
Na eplvočkách miestami bpm jak názov kapely Blink 182, ale radosť taká, že Sulík takoj išiel na Patreon natočiť nový recept. Dal som to. Dokopy teda za desiaty mesiac v roku voľajakých 52,dačo kilometrov. Ďakujem akadémii, budem sa revanšovať.
November je tu cubydup a preto hlásim teraz (aby potom nebolo že taa too znace jak), že cieľom bude 70 bežeckých, prinajlepšom k tomu dajakých 20 chodeckých km. A jak to asi bude vyzerať? Dozviete sa na mojom zerozero, ktoré stojí podanie ruky, milého slova či recenzia na Spotify pod jednu z epizód Spoza piva.
Abo si kúp premium na Refresher. Ideálne oboje a príď to osláviť na parádny kvíz do Irishu.
S odkazom, že peniaze a hanbu som nikdy nemal, sa s vami nateraz lúčim kolektív. A nezabúdaj, že sledovanie tempa a bpm je dobrý sluha, ale z Lipan.
