Turkmenistan vám podlomí kolená

Tak ako pred časom Mongolsko, aj Turkmenistan mal Tom na vysnívanom zozname asi 20 rokov. Pri včerajšom pivku mi pri niektorých pikoškách padali sánky. Aj lyže.

Turkmenistan je Severnou Kóreou strednej Ázie. Represívny, autoritársky štát, takmer kompletne popierajúci politické práva a ľudské slobody. Drž hubu a krok, voľby sú kontrolované. Vyhrá vždy ten, čo musí.

Dostaneš sa tu ako turista iba cez pozývací list. Cvakneš 150 €. Pripočítaj víza okolo stovky a 30tku za covid test. Murad má 35 a ako sprievodca podá veleniu správu, čo sa chystáš vidieť i kde budeš spať. Každú noc. (Turkmenistan is one of the globe’s least visited nations, less than 15,000 a year.)

Pri cca 6 miliónoch obyvateľoch tkvie pyšná pompa Turkmenistanu v zemnom plyne a rope. Hlavné mesto Ašchabad má milión ľudí a drží zopár Guinnesových rekordov. Jeden z nich je najväčší počet budov z bieleho mramoru. Extravagancia hraničiaca s gýčom je pastvou pre oči a prezrádza, že štát je všetko, ty si nič. Aspoň tak vraví v perfiš angline náš Murad. Všetky tunajšie autá, minibusy, autobusy, zastávky, či budovy (!) sú biele. A čisté. Lebo musia byť. Pokutu zaplatíš aj za špinavý blatník. Tony bieleho mramoru úchvatnej architektúry vyrážajú dych, babky v chustke zametajú najmenšie kamienky na ulici. Parky majú tuning ako z ríše divov. A na ulici ledva nájdeš jediného chodca.

Stredoškoláčky nosia dlhé zelené šaty, vysokoškoláčky červené, tiež až po zem. Chlapci sako, biela košeľa. Ako elita národa nesmú šoférovať auto, navštevovať nočné bary, piť alkohol, mať pohlavný styk. Za všetko zodpovedá učiteľ. Dik.

Krajina nepriznala jediný prípad kovidu. Aj keď Murad tvrdí, že tu kopa ľudí ležala s pľúcnymi ochoreniami. V Turkmenistane kovid nemôže existovať.

Vchádzaš do múzea. Opacha obrovská, luxus bičuje sietnicu. Nikde ani noha. Zhruba 40 zamestnancov unudených jak sviňa, polovica z nich je ti v pätách. Doslova. Počas celej návštevy.

Pivo v reštike ťa stojí 40 centov. Za dolár dostaneš 12 litrov benzínu.

Pýtaš sa Murada na kriminalitu a či tu majú nejakú väznicu. Že áno, takú s rozlohou 491 210 km² . Vtipálek (toľko má Turkmenistan).

Míňaš hotel. Megalománia. Že ten najposh v meste. Samozrejme. Aj ten je zavretý.

Kolos zlatého koňa, monument, že ten pod Václavom v Prahe bledne. Nikde klasicky ani noha, Murad vraví foťte. Cvakáme mobily. Z monumentu koňa vylezie týpek. Týpek volá týpkovi. Si rád, že vyviazneš s vymazanými fotkami, našťastie v deletovanom foldri. Mierne napätie v ázijskej exotike trvá až do okamihu, kým sa lietadlo neodlepí od zeme. Letisko v Ašchabade je takmer prázdne a patrí k jedným z jednoznačne najkrajších na svete.

Pýtam sa Toma čo by odkázal tým, čo chcú vidieť Turkmenistan naživo. „Treba ísť. Zažiť. A pripraviť sa na všetko. Je to brutál.“

Veľa šťastia, kamarát!