Na úvod upresním fakty, aby ma čitateľ začal hejtovať na začiatku, nie až na konci. 🙂 Som FC Bayern Mitglied, to znamená právoplatný člen (známe Nemecké pravidlo, ktoré nariaďuje, že 51% akcií profesionálnych klubov musia vlastniť fanúšikovia). Čiže aktuálne som jeden z 382-tisíc (druhý najvyšší počet členov z pomedzi všetkých športov na svete).
Bayern je pre mňa viac než len futbalový klub. Tiež to nie je len o tom, že si v sobotu pozriem zápas a teším sa z výhry, alebo nadávam kvôli prehre. Nie je to o tom, že mám v skrini desiatky kusov oblečenia a zápasových dresov FC Bayern. Aj to, že chodím do Alianz Arény častejšie než do Košíc na kávu, nie je najviac, čo mám s Bayernom spoločné. To sú len fakty, už len výsledok toho, čo je pre mňa FC Bayern Mníchov. Mia San Mia, to je to, čo nás spája, bez ohľadu na športovú situáciu.
Zároveň, ak sa ma opýtate, ktorý klub mi je blízky na Slovensku, tak bez váhania poviem ŠK Slovan Bratislava. Áno, sorry, som Slovanista. 😊 Na Slovane mám dokonca aktívnu permanentku. Nie je to však Mia San Mia ako v prípade vzťahu s Bayernom.
PS: Permanentku na Slovane som mal skôr, než sa Slovan kvalifikoval do Ligy Majstrov v sezóne 2024/2025.
September 2024. Žrebujú sa súperi pre nový formát ligovej fázy Ligy majstrov pre sezónu 2024/2025. Mimochodom, mne sa tento formát páči, hoci Bayern vyhorel hneď v jeho prvom ročníku.
Nastáva ten moment, kedy pozerám a neverím. ŠK Slovan Bratislava bude hrať v poslednom zápase ligovej fázy v Alianz Aréne proti FC Bayern Mníchov. Najprv mi to prišlo ako neuveriteľné, že sa Slovan po dlhej dobe snaženia vôbec prebojoval do základnej časti Ligy Majstrov. Wow, veľká vec. Veľmi som sa tešil bez ohľadu nato, proti komu budú doma či vonku hrať. Proste fakt, že Slovan je v LM 2024/2025 bol síce neuveriteľný, ale prinášal uspokojenie a príjemný pocit.
V tom momente som vedel, že tento zápas chcem zažiť na vlastnej koži
Ku dňu zápasu Bayern – Slovan, som mal na konte približne 40 zápasov na tribúnach Alianz Arény. 2x zápas proti Realu Madrid, 2x zápas proti BVB, PSG, Barcelona, Arsenal, Lipsko či Celtic boli azda najzaujímavejšie/najatraktívnejšie futbalové momenty, aké som v Alianz Aréne zažil. Jednak kvôli priebehu zápasu, fáze v akej sa zápas hral (oba zápasy proti Realu boli semifinále LM, proti Arsenalu štvrťfinále, proti BVB zápas, kedy Bayern potvrdil titul, ale aj 2x finále Nemeckého Superpohára), atmosfére, alebo jednoducho kvôli tzv. „vibe okolo toho“.
No zápas proti Slovanu, v Alianz Aréne mal byť niečo iné. A tak to aj bolo.
Málo ktorý domáci zápas Bayernu absolvujem s tzv. futbalovým „all in“ – pivo v meste, skoršia večera v Bier Gardene, presun preplneným metrom ku štadiónu, ďalšie pivo na tribúne. Zväčša je to na otočku. Prídem do Mníchova, zaparkujem dve zastávky metrom v smere von z mesta, idem na zápas. Po zápase sa presuniem k autu a cestujem domov (BJ, PO, TT, Heilbronn, podľa toho, kde som práve žil).
Tentokrát som zvolil formu „all in“. Stretnutie s kamarátmi, pivo, predvečera, presun na štadión, vychutnanie si pohľadu na ešte prázdnu, ale už z vonka aj z vnútra nasvietenú arénu.
Už v meste sme stretávali veľa mnohopočetných skupín v belasých farbách. „My sme Slovan Bratislava HEJ-HEJ“, sme počuli každú chvíľu. Vošli sme do dvoch obrovských pivární. Obe boli napráskané Slovanistami. Už vtedy som vedel, že na futbal prišlo viac než vopred medializovaných 5000 fanúšikov.
Presun na štadión bol tiež zaujímavý, lebo v preplnenom mníchovskom metre to bolo farebne modro-červené a jazykovo nemecko-slovenské. Okolie štadióna zaplavovali Slováci a fanúšikovia v modrom. V rade na pivo sme počuli viac číru Bratislavčinu, než nezrozumiteľnú Bavorčinu.
Prvé zimomriavky prišli, keď som zbadal na svetelnej tabuli znak ŠK Slovan Bratislava. Vtedy som si uvedomil, že dnes to bude o inom. Vedel som, že výsledok nebude až tak dôležitý.
Zimomriavky číslo 2 prišli, keď hlásateľ hlásil zostavu Slovana. Potom prišla tradične veľkolepá prezentácia zostavy Bayernu (kto bol na Bayern vie, že na tribúne sa oplatí sedieť už 10 minút pred výkopom).
V tom sa ozval belasý fanklub. Len v samotnom sektore hostí bolo mojím odhadom 4000 ľudí.
Priebeh zápasu nepotrebujem analyzovať. O to tu ani nejde. Každý čakal, že to bude hra mačky s myšou. No nebolo to tak. Ak by Neuer nechytil Tigranovu šancu na konci prvého polčasu, mohlo to byť zaujímavejšie. Každopádne, to čo som si želal prišlo v 90. minúte. Tolič dal gól a tak zabezpečil jedinečný moment, kedy sa dalo vidieť, aké veľké zastúpenie má Slovan vo vypredanej Alianz Aréne.
Vďaka Toličovmu gólu som presvedčený, že v Alianz Aréne bolo 8000 – 10 000 Slovanistov.
Som rád že Bayern vyhral, som predsa Mia San Mia, ale teší ma, že skóroval aj Slovan. Prvý gól v Alianz Aréne, v poslednom zápase, v poslednej minúte, priamo pod sektorom hostí mal pre belasú rodinu veľký význam. Fanúšikovia sa potešili, hráči si zmiernili trápenie z prehry, realizačný tím dostal darček v podobe pohľadu na ich fanúšikov na zápase „vonku“.
Zápas sa skončil, začali ďakovačky, pozdravy hráčov smerom na tribúny. A mne posledný krát nabehli zimomriavky. Uvedomil som si, že som práve zažil zápas Ligy majstrov, v ktorom proti sebe nastúpili moje dva obľúbené futbalové kluby.
To, čo Slovan dokázal, by sa nemalo hodnotiť cez body, cez inkasované góly, cez niektoré naozaj nezvládnuté zápasy. Účasť Slovana v tohtoročnej Lige majstrov by mala byť hodnotená jednak ako malý zázrak, ale aj ako zviditeľnenie Slovenska na futbalovej mape (možno ešte viac, než repre na ME 2024), ale tiež hráčov ako Takáč, Marcelli či Strelec. Hrať LM pri úrovni slovenského futbalu a slovenskej Niké ligy je skôr mimoriadne, než bežné. Slovanu asi sedí Konferenčná liga viac. Európska liga by bol pekný upgrade. Ale LM, to je už najvyšší level, ktorý sme na Slovensku 14 rokov nemali. V minulosti dieru do sveta nespravili ani 1. FC Košice, ani MŠK Žilina. Za zmienku stojí tretie miesto Petržalky spred 18 rokov, ktorú btw Viedol Vladimír Weiss st.
Nehovoriac o tom, že účasťou Slovana v Lige majstrov dostanú všetci účastníci najvyššej slovenskej ligy približne 450-tisíc eur ako kompenzačný poplatok, prvoligové mužstvá po 30-tisíc a dokonca aj niekoľko mládežníckych organizácií. Slovan reálne pokryl niektorým mužstvám rozpočet na budúcu sezónu.
Bez srandy, no s rešpektom. Koľko potrebuje Komárno, Skalica či Michalovce na to, aby hrali najvyššiu súťaž? Neviem presne, ale 450 000 € do kasy príde bez ohľadu na to, či v danom meste pália belasé vlajky, či vykrikujú odporné pokriky.
ŠK Slovan Bratislava, Vladimír Weiss, realizačný tím, hráči, fanúšikovia, ďakujem, že ste hrali ligovú fázu Ligy majstrov v sezóne 2024/2025.
