Aj napriek tomu, že posledné 22. kolo základnej časti Niké ligy ponúkalo aj najsledovanejšie slovenské derby medzi Slovanom a Trnavou, oči mnohých fanúšikov sa upierali na východ. Konkrétne na Košickú futbalovú arénu.
Tu bolo totiž na programe rovnako derby, to východniarske. A hralo sa nielen o česť, ale predovšetkým o to, ktorý z tímov postúpi do hornej šestky a komu ostanú len oči pre plač. Priamy súboj o všetko, čo viac si môže fanúšik priať.
A prialo nám dnes aj počasie, skvostných 8-9 stupňov na teplomeri a celodenné slniečko prilákali na štadión aj fanúšikov. Konkrétne 5 422, čo by bolo ďaleko najvyššou návštevnosťou kola nebyť spomínaného derby v hlavnom meste. Tam si cestu na štadión našlo bez mála 13-tisíc fanúšikov. Každopádne v Košiciach na našu ligu vysoko nadpriemerné číslo, za čo klobúčik dole a veľké ďakujem každému, čo prišiel.
Poďme ale trochu k zápasu. Ten od začiatku priniesol množstvo zaujímavých momentov, pričom lepšie do neho vstúpili hostia z Michaloviec. Tí skórovali už v 14. minúte, avšak Košičania nezaostávali a do polovičky prvého polčasu si vypracovali štyri čisté šance na skórovanie – dve z nich skončili na konštrukcii bránky.
Čo asi najviac ovplyvnilo priebeh zápasu, boli dve žlté karty v rozmedzí jedenástich minút pre michalovského záložníka Zubairuho. Michalovce sa tak od 31. minúty bránili v oslabovke, čo Košice využili ešte do polčasu. 1:1.
Druhý polčas priniesol podobný scenár ako ten prvý, teda aspoň zo začiatku, keďže sa MFK Zemplín opäť presadil hneď v úvodných minútach hry. Hneď tri minúty na to ale na 2:2 vyrovnávala nová zimná posila Košíc a mládežnícky reprezentant Roman Čerepkai.
Potom to bolo už predovšetkým o obliehaní michalovskej bránky. Košičanom ale chýbal pokoj a rozvaha na kopačkách, veľa šancí bolo prekombinovaných, iné zasa nedomyslené. Čím sa navyše blížil koniec zápasu, tým viditeľnejšie bolo to, ako im to zväzuje nohy. Michalovčanom totiž na postup do TOP 6 stačila aj remíza. Aj napriek oslabeniu skvelo pozične bránili, niekoľkými brilantnými zákrokmi sa zaskvel aj brankár Budinský. Na hrot navyše v druhom polčase poslali z lavičky takmer 2-metrového Ikobu, na ktorého smerovali všetky nakopnuté lopty.
Prišlo nadstavenie. 5 minút. Košický tlak sa stupňoval a vyústil v sériu rohových kopov. V 94. minúte, kedy mal už pomaly každý košický fanúšik hlavu v smútku, sa z hlavičky presadil stopér a kapitán Domino Kružliak a štadión takmer spadol. Gól, ktorý znamenal nielen víťazstvo a 3 body, ale predovšetkým postup do hornej šestky. Kamaríde, že zimomriavky…
Výkon to dnes nebol ideálny. Čo je však na konci dňa podstatné je to, že Košičania dokázali ukopať hornú šestku a po minulom roku, kedy sa až do posledného kola strachovali o možné vypadnutie, bude snáď tohtoročná nadstavba vyzerať o niečo inak. Teším sa jak malý chlapec. Navyše zápasy so Slovanom, Trnavou, Žilinou či Dunajskou Stredou verím prilákajú na tribúny KFA davy fanúšikov, a to je pre slovenský a košický šport len a len dobre.
Ale viac už asi v novom pondelkovom podcaste Spoza piva.
Košice do toho!
