Cyril Pažitný je jedným z najznámejších a najrešpektovanejších slovenských trénerov boxu bez rukavíc. Stojí za organizáciou KRÁLI ULICE, čo je prvá bareknuckle organizácia na Slovensku, a rovnako je považovaný za jedného z priekopníkov tohto druhu boja nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Bare-knuckle boxing, alebo box bez rukavíc, je jednou z najtvrdších a najprirodzenejších foriem bojových športov. Tento náročný a intenzívny šport si vyžaduje nielen obrovskú fyzickú prípravu, ale aj vysokú úroveň mentálnej disciplíny. Cyril má bohaté skúsenosti nielen ako tréner, ale aj ako praktizujúci športovec, čo mu umožňuje priblížiť zápasníkom nielen techniku, ale aj mentálnu prípravu, ktorá je v tomto tvrdom a nekompromisnom športe nevyhnutná.
Prinášame vám odpovede na našich šesť otázok, v ktorých sa s nami podelil o svoje skúsenosti, filozofiu tréningu a pohľad (nie len) na tento náročný šport.
Čo vás ako organizátora podujatia „KRÁLI ULICE“ naozaj motivuje a poháňa ďalej – je to samotná akcia, ľudia, alebo niečo iné? A aké sú vaše ambície s týmto podujatím do budúcnosti?
„To by bola odpoveď hodná aj samostatnej kapitoly, ale pokúsim sa „long story short“. Vyrastal som v inej dobe ako je dnes, kedy sa dostávajú medaily aj za účasť, a nielen tí najlepší. Vyrastal som „v inom ovzduší“ ako dnes, kedy sú mladí považovaní za bezkonkurenčných aj keď predvádzajú priemerné a podpriemerné výkony. Spoločnosť celkovo sa dosť zidealizovala, niekto by povedal, že som vyrastal v nejakých „tvrdších podmienkach“ – uvediem príklad, v 16-17 rokoch som už porážal mužov v mužských kategóriách v kickboxe a doma sa mi žiadneho uznania alebo zadosťučinenia nedostalo. Vyrastal som v tvrdom režime určite. Čiže z veľkej časti ma ženie vpred zadosťučinenie voči sebe samému, ale aj svetu. Najskôr v kickboxe, neskôr v podnikaní (vlastný gym) a neskôr v zúčastňovaní sa boxu bez rukavíc a samotného podnikania v rámci organizácie KRÁLI ULICE, ktorá je dnes známa po celom Slovensku, a môžem povedať, že aj v samotnej strednej Európe ako takej.
Neskôr sú to také veci ako láska k samotnému boxu bez rukavíc, zásadám, na ktorých stojíme, a ktoré momentálne ako spoločnosť postrádame – vzájomný rešpekt a úcta. V ďalšom rade je to komunita ľudí – najlepší fanúšikovia na Slovensku, ktorí v nás dúfajú a veria nám, a ja cítim zodpovednosť za to ich nesklamať. A klamal by som, ak by tam nebola aj lepšia finančná budúcnosť a stále stúpajúci status – áno, viem si priznať, že som veľmi ctižiadostivý človek.“
Mnohí boxeri hovoria, že mentálna príprava je rovnako dôležitá ako tá fyzická. Máte nejaký osobný tip, ako zostať v ringu psychicky silný?
„Áno, dovolím si tvrdiť, že 70 % výkonu v ringu je skôr psychická odolnosť, ako fyzická. Nepripravený srdciar dokáže zdolať 100 % fyzicky pripraveného, no psychicky slabého človeka. Na psychiku majú veľký dosah ľudia, ktorými sa obklopíte. Ja mám neskutočne silnú partiu okolo seba, keď jeden klesne (a to sa vždy skôr či neskôr udeje v živote každého z nás) sú tam ďalší aby ho zodvihli. Ďalej je to mať neustále nejaký cieľ, ktorý chce človek dosiahnuť, za ktorým prahne, a ktorý ho motivuje ísť aj v nepriaznivých podmienkach ďalej, a nemusia to byť svetoborné veci, kľudne malé, po krokoch vpred. A v neposlednom rade, prekonávať protivenstvá – jednoducho ja prijímam realitu aká je, ale staviam sa k nej tak, aký som ja – niečo sa nedeje ako by som chcel? Niečo sa nevydarilo? Nevadí, zvládnem! Ja to tak mám nastavené a ani sa nad tým viac nezamýšľam. Prvé čo si poviem keď príde nejaká ťažká situácia je vždy to isté – „nevadí – zvládnem to!“.“
Mnoho ľudí si box predstavuje ako tvrdý a drsný šport, ale čo je na ňom pre vás osobne najväčším prínosom?
„Prínosom je, že počas tréningového procesu si prejdete častokrát takým dnom, že vám to neustále nastavuje zrkadlo, udržuje v neustálej disciplíne a tlačí vás to vpred. Ak to teda robíte na 100 % a s nejakým cieľom. Box je veľmi obstojne napodobenina životných reálií – raz ste hore a raz dole, reagovať nato môžete tak, že zostanete dole a nedosiahnete úspech, alebo sa postavíte a môžete si siahnuť na tie najkrajšie životné ciele, méty a radosti. A v tom je box nádherný – je to vlastne reália života.“
Máte nejaký obľúbený zápas, ktorý ste si pozreli ako divák a ktorý vám zostal v pamäti?
„Bojové športy sú plné krásnych duelov, či už je to box, kickbox, box bez rukavíc, MMA a podobne. Nemám žiadny špeciálny, ktorý by som odporučil, okrem môjho vlastného s Poliakom v kickboxe, ktorý vedia ľudia nájsť na Youtube, kde to so mnou vyzeralo kadejako a otočil som to naozaj zázračne. Ale je to tendenčné, pretože sa mne s týmto videom spája veľa emócií.“
Keby ste mali možnosť zorganizovať zápas medzi dvoma ikonami boxu (živými alebo historickými), kto by to bol a prečo?
„Mike Tyson vs Muhammad Ali, obidvaja v ich najlepšej forme. Myslím, že by zvíťazil Mike Tyson, ktorý bol v jeho primetime neporaziteľný a nesiahol by na neho ani nikto z dnešnej elity.“
Venujete sa okrem boxu nejakému inému športu, resp. je nejaký šport, ktorý by ste si chceli vyskúšať, ale ešte sa tak nestalo?
„Ja mám rád naozaj veľa športov – rád si zahrám volejbal, futbal ale aj šípky a mozgovú disciplínu – šach. No, žiaľ, na tieto aktivity ja už nemám vôbec čas. Veď aj na Vaše otázky odpovedám a práve teraz je 23:13. 🙂“
Ďakujeme za rozhovor!
