Milan Ondrík bol mojim obľúbeným slovenským hercom ešte dávno pred tým, ako sa začal celý ošiaľ okolo jeho najnovších filmov MIKI a ČERNÁK. Možno aj preto mi chvíľu trvalo nazbierať odvahu a osloviť ho na krátky rozhovor.
Keď mi od neho prišla odpoveď na Instagrame, hodinky na mojej ruke zaznamenali zrýchlený pulz. Keďže som čakala možné otvorenie a prečítanie si správy do pár dní a mala som len malinkú štipku nádeje, že príde odpoveď, otázky som vopred pripravené nemala. V momente, kedy prišla odpoveď v rámci pol hodiny a bola dokonca pozitívna, tak som, ako sa hovorí, skoro odpadla.
Náš rozhovor prebehol telefonicky (áno, Milan Ondrík je určite najznámejší kontakt v mojom telefóne) a musím uznať, že rovnako, ako je skvelý herec, tak je aj veľmi príjemný, ľudský a vtipný človek. Do šiestich otázok som sa, samozrejme, nezmestila, avšak dúfam, že si tento rozhovor užijete minimálne tak, ako som si ho užila ja.
Poznáme vás z viacerých skvelých divadelných aj filmových úloh. Ktorá z nich bola pre vás najťažšia čo sa týka fyzickej prípravy?
„Viem, kam smerujete. (smiech) Čo sa týka fyzickej prípravy, tak samozrejme to bola postava z môjho posledného filmu o Mikulášovi Černákovi. Tam som na sebe zamakal, ale v tom zmysle, že celý tréningový proces bol iný. Ja síce športujem už dlhšie, ale viac som sa venoval cvičeniu s vlastnou váhou, respektíve boxu, a tu som musel zmeniť tréningový proces, musel som ako keby ísť do iného spôsobu trénovania, musel som naberať. To znamená, že som viac dvíhal činky ako sa hýbal. Najnáročnejšie pre mňa však nebolo dvíhať tie činky, ale stravovanie, pretože ja nie som veľký jedák, a tu som mal nadiktované, ako veľa toho musím zjesť, prijímať proteíny a dať dokopy celú túto logistiku. Najnáročnejšie pre mňa teda asi bolo, aby šla tá váha hore.“
Momentálne je váš najviac rozoberaný už vyššie spomenutý film, respektíve dva filmy, MIKI a ČERNÁK. Bola pre vás na túto postavu náročnejšia fyzická alebo psychická príprava?
„Určite fyzická. Psychicky to nebola vôbec náročná postava, práve naopak, ja som si to užíval. Bola tam perfektná banda, celý tím všetkých tých chalanov okolo mňa, ja som si to naozaj užíval napriek ťažšej téme, respektíve dobe, v ktorej sa filmy odohrávali. A myslím si, že to je z toho filmu aj cítiť, že tam bola nejakým spôsobom prítomná aj ľahkosť, napriek tomu, že sa pojednávalo o vraždách a organizovanom zločine. Psychicky najnáročnejšia postava bola pre mňa asi postava vo filme, ktorý sa bude volať Otec. Tam som naozaj šiel na dno svojich síl, emocionálnych aj psychických.“
Kedy si budeme môcť tento film pozrieť v kinách?
„Film je už hotový, myslím si, že v kinách bude tento rok.“
Ak by ste si mohli zahrať v životopisnom filme o nejakom známom športovcovi, kto by to bol a prečo?
„Bol by to náš známy medailista, boxer Ján Zachara, ktorý nedávno, bohužiaľ, už zomrel (pozn. red. zomrel 2. januára 2025 vo veku 96 rokov). On by to bol práve preto, lebo aj ja sa venujem tomuto športu. Ale celkovo by som si trúfol aj do iných športových vôd, a to z dôvodu, aby som sa tomu venoval, aby som si tie športy mohol vyskúšať. Napríklad kajak, vodný slalom, a podobne, pretože to neviem, a tým pádom by som sa musel na to pripraviť a naučiť sa to. Alebo by som si rád zahral Dominiku Cibulkovú, pretože by som ju musel viac spoznávať. (smiech)“
V nadväznosti na predchádzajúcu odpoveď, ak by ste si mali vyskúšať nejaký šport, ktorý ste doteraz neskúsili, tak by to bol možno práve ten vodný slalom alebo kajak?
„Neviem, to som len tak náhodou strelil, pretože máme na Slovensku veľmi výrazných medailistov z vodných športov, tak mi to hneď napadlo, že keď nám podonášali toľko medailí, bolo by dobré venovať aj im nejaký film.“
Je o vás známe, že ste úspešný v dosť tvrdej disciplíne – box bez rukavíc, Čo vás viedlo práve k takémuto športu?
„Viedlo ma to, že som sa pripravoval na film Tieňohra, kde som trénoval, aby som si vedel aspoň zaviazať bandáže a oslovilo ma to natoľko, že som sa tomu venoval aj po skončení natáčania toho filmu. Chodil som do gymu, kde trénuje Cyril Pažitný, organizátor Kráľov ulice (pozn. red. organizácia bareknuckle boxu – boxu bez rukavíc) a opýtal sa ma, či nechcem zápas. Ja som hneď povedal áno, ale keď som vyšiel z gymu, tak som to aj hneď oľutoval, pretože túžba tam bola veľká, ale potom som si uvedomil, že ja reálne vojdem do toho ringu (smiech). Od začiatku som fanúšikom Kráľov ulice, bol som tam od jednotky ako čestný hosť, vždy som tomu fandil a strašne som to celé prežíval, a potom, keď som prikývol, že áno, tak som si uvedomil, že tam naozaj budem musieť ísť. A nevedel som čo to so mnou urobí, pretože ja som zvyknutý ísť podľa predpísaného scenára, ale keď vojdete do takéhoto ringu, tak ten scenár nemáte napísaný. Nemáte napísané, či vyhráte alebo prehráte. Bol som zvedavý, čo to so mnou urobí Čo to urobí s tlakom keď budem pred zápasom, so psychikou a tak, chcel som to vyskúšať, ísť do nepoznaných vôd.“
Čo to s vami urobilo?
„Urobilo to so mnou to, že som za desať dní musel schudnúť jedenásť kilogramov. Najprv som potreboval dotočiť Černáka, kde som mal váhu 91 kg. O 10 dní na to som mal zápas, kde som mal vážiť do 80 kg. Popri celej tej príprave, nie že by mi to už bolo jedno, ale v deň zápasu som mal tak nastavenú hlavu, že najväčší boj pre mňa bola tá príprava. Zápas už je len taká čerešnička na torte, kde si idete ako keby na galavečer po ocenenie, tak som to aj vnímal.“
Teraz si to už v ringu užívate?
„Teraz mám obdobie, že natáčam film v Čechách o človeku, ktorý boxuje, a popri tom sa mi to celé skĺbilo, že moja príprava na zápas je aj súčasťou toho filmu. Ale taká tá tvrdá príprava začne po prvej fáze natáčania filmu v apríli, keď budem skúšať len v divadle, a budem sa môcť naplno venovať tréningom. Zápas mám v auguste (pozn. red. ide o zápas s Tommym Kottym 30.8.2025) a celý júl ešte točím tento film, takže medzi tým musím kľučkovať a tie tréningy si musím ako keby naháňať. Ideálne by to bolo, keby sa nevenujem ničomu len trénujem, ale, bohužiaľ, si to nemôžem pri mojej profesii dovoliť. Je mi aj trošku ľúto, že som sa tomu nevenoval keď som bol mladší a že som sa nedostal ako keby na iný level. Ja o sebe ani netvrdím, že viem boxovať, ja sa na to skôr tak hrám (úsmev). Mňa aj pozývajú rôzne organizácie podobného typu, ale Králi ulice sú jedinečný turnaj, a keďže teraz je okolo mňa taký virál, že ľudia ma začali viac vnímať, tak každý by si ma chcel získať práve do svojej organizácie. Ale ja som v prvom rade herec a moja prvoradá náplň práce je divadlo a film, a to, že som kývol na zápas bolo len preto, že Králi ulice je moja srdcovka a tam im dám moju tvár.“
Ak by ste neboli herec, vedeli by ste si predstaviť profesionálnu športovú kariéru, alebo by ste sa naplno venovali rezbárstvu?
„Keby som nebol herec, tak som určite rezbár. Ja sa tomu vo voľnom čase venujem aj teraz. Kedysi som aj mal túžbu byť profesionálny športovec, hrával som futbal a myslel som si, že by som sa aj chcel dostať ďaleko, napríklad na našu najvyššiu súťaž, proste hrať futbal, môj otec po tom veľmi túžil. Keby som mal možno iné podmienky alebo by ma k tomu niekto nasmeroval, že by som mal kde trénovať napríklad aj ten box, tak by som bol hrozne vďačný, pretože chcel by som žiť naozajstnú kariéru boxeristu, ale to sa už jednoducho nedá stihnúť. V podstate som ale rád, pretože teraz mám 44 rokov a moja kariéra športovca by už bola za mnou. Tým, že som herec, tak si môžem akúkoľvek postavu športovca, alebo bývalého športovca zahrať, takže som vďačný za povolanie, ktoré mi bolo dané.“
Čo vás v živote fascinuje?
„Mňa v živote fascinuje úplne najviac, keď sa narodí nový tvor. Či už je to zviera, alebo je to zrod človeka, dieťaťa, to ma fascinuje a je to pre mňa absolútne nepochopiteľný zázrak. Niekto by to mohol pochopiť aj tak, že je to zázrak, čo sa odohrá medzi mužom a ženou (smiech) dajme tomu za krátku chvíľu, ale ja myslím na ten ozajstný zrod človeka.“
Ak by ste si mohli vybrať jeden deň zo svojej minulosti, ktorý by ste mohli ešte raz prežiť, ktorý by to bol?
„Hmm, takých dní je veľmi veľa. Neviem si vybrať jeden. Sú to, samozrejme, tie dni, keď sa mi narodili deti. Vrátil by som aj deň, keď ešte žil môj otec a mohol by som s ním stráviť chvíľu, len tak si pokecať. Ja si skôr pamätám a sústredím sa na krásne chvíle, na zlé veci sa snažím zabudnúť. A dúfam, že tých radostných dní ma ešte aspoň pár čaká a snažím sa robiť všetko pre to, aby mi boli dopriane.“
Moja posledná otázka, pre mňa špeciálne tematicky zameraná – otužujete?
„Neotužujem, ale vo filme, ktorý som už spomínal, Tieňohra, som mal scénu, kde som šiel nahý do úplne ľadovej vody. Asistent réžie, ktorý otužuje, sa ma vtedy spýtal, či otužujem, keď to idem točiť. A ja, že nie. Tak na to mi povedal, že som blázon. Nemal som s tým ale najmenší problém, hoci nechodievam otužovať, aj keď možno začnem…“
To je presne odpoveď, ktorú som chcela počuť. Samozrejme som Milana Ondríka zavolala aj na „naše“ otužko. A mne už ostáva len dúfať, že sa niekedy pridá.
Moje odporúčanie na záver – ak sa vám podarí uchmatnúť si lístky na akékoľvek divadelné predstavenie, v ktorom hrá Milan Ondrík, neváhajte a kupujte. Ak nie ste až takým fanúšikom divadla ako ja, skúste si dohľadať aj iné filmy (okrem MIKIHO a ČERNÁKA), v ktorých hrá, pretože všetky sú nepochybne skvelé, pričom Milan Ondrík za ne dostal aj mnohé ocenenia.
Ďakujeme za rozhovor!
