Jeho meno je pre mnohých synonymom pre slovenský hokej. 203 cm vysoký obranca, ktorý preslávil našu krajinu aj na najväčšej svetovej hokejovej scéne – NHL, kde pôsobil v tímoch ako Atlanta Thrashers a Winnipeg Jets. Počas svojej kariéry si vybudoval reputáciu tvrdého hráča, ktorý nechal na ľade srdce a všetko pre tím.
Hoci dnes už neoblieka dres profesionálne, stále sa angažuje v hokejovom prostredí a má na slovenský hokej veľký vplyv, no už z inej perspektívy. Okrem toho je aj moderátorom, podcasterom a v neposlednom rade čerstvým dvojnásobným otcom. Dnes máme tú česť predstaviť Vám ho v našej rubrike „šesť otázok“. Boris Valábik.
Vaša kniha „Volali ma bitkár“ nás oslovila svojou bezprostrednosťou a priamosťou. Doplnili by ste dnes do nej niečo keby ste mohli?
„Nie, nepridal by som tam nič. Je to presne tak, ako som sa vtedy cítil a spätne zapierať svoje pocity a myšlienky by nebolo správne. Takže som rád, že tá kniha vyšla vtedy, keď som ešte bol ochotný byť tak otvorený a neľutujem na tom nič.“
Kde vidíte hokej o päťdesiat rokov?
„O päťdesiat rokov, to je extrémne zložitá otázka, k tomu sa ani neviem vyjadriť. To je tak v nedohľadne so všetkým, čo sa dnes deje, aj aké zmeny prichádzajú, čo i len v hokeji. Či to pôjde späť k tomu, že budú fanúšikovia na úkor gólov chcieť vidieť fyzickú hru ako v deväťdesiatych rokoch, alebo v dvetisícdesiatom, lepšie povedané v dvetisícpiatom, alebo to zostane v takomto nejakom nastavení, že sú preferovaní rýchlejší hráči a menší hráči, a hlavne aby padalo viac gólov, tak to je veľká otázka. Myslím, že to bude všetko záležať len od fanúšikov, ktorí priamo ovplyvňujú NHL a NHL potom ovplyvňuje celosvetový hokej.“
Ktorého športovca najviac obdivujete a prečo?
„Ja som to už veľakrát aj povedal, pre mňa priamy vzor bol Zdeno Chára a to si aj nechám. Páčia sa mi aj príbehy mnohých športovcov, ale ja mám veľmi rád, keď je to odmakané. Samozrejme, obrovský rešpekt pred všetkými talentovanými športovcami, ale myslím si, že keď si to niekto odmaká tvrdou prácou, ako Zdeno Chára, alebo aj množstvo ďalších iných športovcov, ktorí možno neboli až tak talentovaní alebo disponovaní na ten konkrétny šport, ktorý sa rozhodli robiť, a napriek tomu prerazili svojou tvrdou prácou, tak to ja viem veľmi rešpektovať.“
Ktorý šport ste vždy chceli vyskúšať ale ešte sa vám to nepodarilo?
„Žiadny (smiech). Ja už nemám absolútne žiadny šport, ktorý by som chcel vyskúšať a ešte som ho nevyskúšal.“
Dlhší čas ste žili a pôsobili v USA. Čo vám život v USA priniesol?
„Myslím, že tak, ako život v USA, ako aj život potom na druhej strane – v Kazachstane, alebo moje skúsenosti v Rusku na medzinárodných hokejových turnajoch mi priniesli prehľad. Prehľad o tom, aké je to žiť na západe, na východe a porovnať to s tým, aké je to doma. Myslím si, že mi to prinieslo nenahraditeľnú životnú skúsenosť, môžem čerpať z vlastnej hlavy, z vlastného života a nemusím sa spoliehať na to, čo mi kto hovorí a ako je to tam alebo tam. Myslím, že je to obrovská devíza a odporúčal by som každému, aby sa o tom presvedčil na vlastnej koži a nedával na reči na facebooku.“ 🙂
Keby ste mohli ešte raz prežiť akýkoľvek deň zo svojho života, ktorý by to bol?
„Toto je veľká otázka! Ktorý deň by som chcel prežiť ešte raz vo svojom živote? Wau, nad tým som sa nikdy nezamýšľal, a nenapadá mi žiadny takto. Ja asi takto nad životom nerozmýšľam, pozerám sa dopredu, takže vôbec nemám na to odpoveď, a asi aj keby som sa zamýšľal, tak už by to bolo silené hľadanie jedného konkrétneho dňa.“
Bonusová otázka: čo vy a prebaľovanie? 🙂
„Túto poslednú otázku by som trošku upravil – s prebaľovaním vôbec nemám problém, ale že absolútne. Ja na mojich deťoch milujem všetko, vrátane prebaľovania.“ 🙂
Ďakujeme za rozhovor!
