Bol by zo mňa dobrý olympionik pt.1…

Dobrý večer priatelia (vybehnime na polia) aj nepriatelia športu. V malej veľkej epopeji, ktorú Vám tu predostriem, ktorá bude rozdelená na pár častí, a ktorú napísal sám život, resp. sa ju snažil písať, povyprávam príbeh jednej športovej legendy, ktorá vyhasla skôr, ako jej bolo dopriate. Je to príbeh smutno-zábavný, ako je aj jeho protagonista, „pikareskné“ chlapčisko z Poľakovskej doliny… 

Už od útleho detstva som mal našliapnuté k skvelej športovej kariére. Zbieral som dinosaurov, hral sa s autíčkami na kobercovej križovatke, papal som, no skrátka, malý kalokagatik v menšej „objemovke“.
Tento veľký objemový tromf ma isto iste predurčoval na pozíciu brankára, ktorú som bral veľmi zodpovedne. Poctivo som sa pripravoval celé leto na chvíľu, kedy ukážem svetu aký malý Lev Yashin zo mna vyjaší. Iste ste všetci zvedaví, ako vyzerá príprava mladého talentu. Ponúknem Vám krátku chuťovku tréningu/sneak preview :

08:00 – budíček (kvôli rozprávkam), na posilnenie chlieb s maslom a instantný prášok kakaovo-sacharidového charakteru zvaný     Granko

10:00 – prvá fáza prípravy tzv. metodická časť = snažil som sa nájsť metódu ako sa vyhnúť tréningu

12:00 – obed v znamení „jidz bo do tebe naciskam jak do huši“

14:00 – druhá fáza prípravy tzv. technická = nacvičoval som techniku hádzania a lá Buffon na rodičovskej posteli

14:03 – voľný program

Toľko k mojej krátkej, no intenzívnej príprave na debut medzi 3 žrďami. Ol rajts risrvd.

Nastal deň, kedy mala moja talentovaná maličkosť uzrieť svetlo futbalovej slávy a futbalového piedestálu abnormálnej veľkosti, a veru, skoro by sa mi to aj bolo podarilo, nebyť tých 8-ich gólov, čo som dostal za polčas.

Netrvalo dlho a môj talent si všimli aj funkcionári iných klubov –  po krásnych 3 sezónach v materskom klube tak prišiel čas na tranfser. Bolo to vskutku krásne obdobie života, hoci namiesto pochvál na moju osobu som po zápase počúval najčastejšie vetu „Povidz dzedovi naj ci zrobi opalku“. Ocitol som sa v novom prostredí, na novom štadióne, len akosi, sponzori neprichádzali. Neviem, či bola chyba v nich, alebo v klube, každopádne, ako som radikálne zmenil klub, tak sa radikálne zmenil aj môj post. Už som nebol len brankár, ktorý mal počet inkasovaných gólov väčší ako je štátny rozpočet Papui Novej Guinei, bol som hráč v poli. Kilá ubúdali, vyrážky pribúdali, konto nerástlo, no ja som sa nevzdával, vedel som, že ak budem drieť, tak jedného dňa sa dostanem na futbalový Olymp. Zmiešavacia rovnica prepotených tričiek, zodratých platňakov a podostávaných jasličiek, zo mňa spravili FeMale – železného muža! V priebehu pol roka som sa z obyčajného benchwarmera vypracoval na kľúčového hráča – tréner neváhal ani sekundu a po kladných skúsenostiach s nosením vody mi zveril aj kľúče od šatne! Dašto fantastično! Bratia a sestry, šport je magické pesle-mesle odvahy a talentu, ktorého slasť je poživateľná každému do chvíle, pokiaľ mu cárovná Fortuna nenakloní misky váh antagonistickým to smerom.

Po cirka roku poctivého futbalu mi cez môjho agenta, otca, spoluautora, mentora a sponznora, prišla ponuka vo forme zmeny, a síce hrať v krajine, kde je futbal viac ako náboženstvo, viac ako zášť susedovho nového auta, viac ako čokoľvek iné. Išiel som do USA hrať soccer, ktorý tam nebol viac ako psí prd vo vetre, nebol viac ako bačov ananás. A práve počas tejto takrečeno kariérnej dekadencie sa v mojom živote objavila nová láska, nový šport, pre ktorý som si opäť myslel, že mám talent. Nastal tzv. plot twist. Ale o tom nabudúce a po reklame – až keď mi preplatia tento článok…                       

 /pokračovanie čoskoro…/

Autor: David Kohút

Upravil: BROsport