Keď mi dnes pred obedom kamarát napísal: „Neviem, či chcem, aby Slováci vyhrali,“ myslel som, že mi oči z jamôk vyskočia a tie jeho mu vyrazím, ale potom… potom mi vysvetlil, že ak opäť uspejeme, tak ostaneme spať v rozprávke. No práve neúspech by mohol prebudiť Slovač k tomu, aby začala niečo reálne robiť či už v oblasti športu alebo celkového vývoja krajiny.
Čo robia zle oni?
Mnohí odborníci hovoria, že dnešná mládež je strašne lenivá. Ako je ale potom možné, že USA, Kanada, Švédsko či Česko sú niekde celkom inde? Buď sa na území Slovenska rodí úplne iný druh ľudí so zvýšenou dávkou lenivosti, ktorá je unikátna v tomto svete, alebo istú zodpovednosť za tento stav nesú aj dospelí. Nechce sa mi písať veľmi o vedení slovenského hokeja, lebo o tom sa už vyjadrilo mnoho odborníkov aj neodborníkov.
Výchovná lekcia 1: Podeľ sa!
Všimli ste si, ako sa Jožko Golonka a Vinco Lukáč sťažujú na to, aké je všetko zlé a akí sú oni dobrí? Asi by chceli nejaké vysoké pozície v hokeji alebo trénovať národný tím, ale nie každý hokejista je dobrý tréner (preto Kanadu trénuje Babcock a nie Gretzky). Vracať sa však naspäť do športu, ktorý milujem, sa dá aj inými spôsobmi. Venovať sa deťom, dorastencom, zamerať sa na kondičný tréning (Gary Roberts) alebo …….. hádam tu netreba písať ďalšie možnosti.
Výchovná lekcia 2: Nekydaj, ale meň!
Je ľahké ukázať prstom a skritizovať, čo je zlé, ale ťažšie je priložiť ruku k práci a v tichosti bez mediálnej podpory alebo ocenenia ľudí spraviť niečo dobré. Obrovským vzorom je pre mňa v tomto Zdeno Cíger, ktorý okúsil kariéru trénera v Slovane, no momentálne sa venuje deťom z ulice, čo určite nie je ľahké. Presne takto to vyzerá, keď sa veci nerobia pre peniaze. Takýchto ľudí treba podporovať, písať o nich atď. Zo súčasnej generácie je to Marián Gáborík, ktorý nielen chcel, ale aj urobil niečo pre Slovensko. Postavil štadión, vytvoril možnosti a časom uvidíme, ako bude jeho investícia do Slovenska pokračovať.
Čo robíme zle my?
Po internete už začali kolovať prvé vtipy typu „Jurčina dnes v mínuskách predbehol aj Antarktídu“. Áno, je to vtipné, no nechcel by som byť v jeho koži. Ale je to naše, rýdzo slovenské, že keď sa niečo nepodarí, tak sa nezachováme práve najkrajšie.
Výchovná lekcia 3: Povzbudzuj svoju krajinu!
Som presvedčený, že športovci milujú víťazstvo a sú súťaživí. O to viac, keď sa hrá turnaj raz za štyri roky a vyhrať ho je česť. Každý, kto len trochu používa logiku, musí pochopiť, že pri neúspechu pomáha skôr povzbudenie, podpora, nie slovné útoky. Aj Kanada občas prehrá, ale to nie je dôvod pre fanúšika nadávať na hráčov.
Výchovná lekcia 4: Podporuj rozumne!
Na to, že naša krajina má niečo cez 8000 registrovaných hráčov, máme úžasný tím. My ako fanúšikovia musíme zvážiť, koho a ako by sme mohli a budeme podporovať. Ja, samozrejme, odporúčam stáť za ľuďmi ako Zdeno Cíger a podporovať hráčov v tom, aby sa tu raz chceli vrátiť a dali naspäť tejto krajine a tomuto športu to, čo do nich kedysi vložili.
Viem, že to znie rozprávkovo, ale mám rád vízie. Určite chcem začať od seba a možno sa to takto postupne podarí aj zmeniť. Aspoň to skúsim… Takže hurá, povzbudzujeme ďalej naše skvelé mužstvo!!!
Autor: Dano
1 komentár
Napíšte odpoveď
Šesť otázok
Šesť otázok: Imrich Béreš
Turistika
Tenerife, marec 2024
Ostatné športy
Ako som zabehla svoj prvý polmaratón
Bojové športy
VIDEO: Poirier ukončil McGregora v druhom kole
Futbal
Martin Tazky
14. februára 2014 at 16:37
Slova praveho Slovaka,respekt.
BROsport
14. februára 2014 at 17:03
ano, suhlas…myslim ze zapas NEODFLAKLI, vacsina URCiTE nie…kazdopadne VERIME ze potvrdia moralnu i fyzicku silu proti SLovinsku
michal
14. februára 2014 at 17:44
Ahoj… pekne napisane. Zial nieje to o tom , ze nasa mladez je leniva. To je celosvetovy fenomen. Zil som v Kanade a trenoval tam hokej a aj tam su lenive deti. Len zial ich je viac a preto maju siroku zakladnu. Cize u nich este funguje klasicky vyber talentov. Na zaciatku mas qantum hracov a cim su starsi,tym vekovymi kategoriami prechadzaju len ti dobri…. a o tom to je. V mojom mladi nas zacinalo v pripravke 80. Do hokejovej tiriedy sme sli na zaklade testov. Do dorastu sa naz dostalo 12 a aj tak sme tam boli 5 utokov a v juniorke z nasho rocnika ostalo 8. A to je dokaz toho,ako ma klasicky vyber talentov vyzerat. V tejto dobe je hokej nakladny. Musis si kupit celu vystroj (my sme nemuseli), hokejky a korcule su nakladna vec a preto hraju hokej len deti strednej a vyssej vrstvy. Do hokejovej triedy idu vsetci. Lebo ich je ledva 20. Konkurencia o boj v zostave ziadna a tym padom snaha byt lepsim sa nerozvija… Do dorastu zas idu vsetci, lebo dnesne dorastenecke muzstva su radi,, ze maju kompletne tei utoky a z toho jeden je utok,ktory by si v mojom case za osmicku nezahral a nie to dorast… tak o tom to je…. financie !!!! Nic ine…
Marek
14. februára 2014 at 18:42
Áno určite súhlasím netreba všetko hneď odpísať ale treba veľa podpory 😉 dúfam že si každý z tohto zoberie príklad ako ja 🙂 môj názor…
tom
14. februára 2014 at 18:53
Suhlasim s tebou, ale Zdena Cigera by som az tak neospevoval 🙂 skor ako priklad uvediem Gaborika a jeho investiciu pre Trencin v podobe stadiona…
Nina
14. februára 2014 at 18:58
konečne sa niekto k tomu vyjadril správne…velmi dobré napísane 🙂
Peter
14. februára 2014 at 22:33
To si mi čítal myšlienky. Presne tak to je. Ešte jeden môj pohľad. Ja som z Trenčina a chodím na každý domáci zápas a ako vieme chlapcom sa veľmi nedarí, ale veľmi sa snažia. a niektorí „fanúškovia“ ich odmenia za ich snaženie odchodom, ešte pred uplynutím hracej doby a to zo sektora, ktorý by mal stáť pri fanúškoch aj vo chvíľach keď sa im nedarí. Však tých chvíľach potrebuje hráč najviac povzbudenia a podporu. A to je také slovenské.
Inak všetko čo si napísal súhlasím na 100 %.
Nostradamus
15. februára 2014 at 5:36
Krkavči narod …..srdce cudzinca, nikdy nezapali tím Slovenska
do boja ako srdce Slovaka!
Naša nova hymna… haha?
Kde tím můj, kde tím můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ,
krkavčí ráj to na pohled!
Sučastou Narodneho Tímu je Trener s jeho Srdcom!
Radšej by som si spieval originalnu Slovensku hymn ako:
Nad Tatrou sa blýska
hromy divo bijú…
Zastavme ich bratia
veď sa krkavci stratia,
Slováci ožijú.
Slovak ako
Ján Filc
Mistrovstva sveta v ladovom hokeji:
striebro MS 2000 Slovensko – trenér
zlato MS 2002 Slovensko – trenér
Mistrovstva sveta juniorov
bronz MSJ 1999 trenér Slovensko 20
Preco sedi žijuca legenda ako Jan Filc na nahradnej lavičke?
Politici, mudrci a hlavne vy, krkavci moji
chodte do Kambodže ťavi dojiť,
A možno tam na stromoch objavite dalsieho už do tretice „trenera“ pre
Slovensko….come on Slovakia … to tu už bolo
Makejte volove ….“znie hlboko od srdca Slovenska“
blesky a hromy šlahaju nad Tatrami od rehotu!
Prvy krat „come on“
Druhy krat „kluci do toho“
Samotny Ľudovít Štúr uz kriči z hrobu nem tudom!
Lenivy je kazdy Slovak čo nevie ocenit uspech.
Velikani svojho času ako Golonka, Štastny ..atd su moc hluboko
zakopany vo svojej vlastnej piche, aby dokazali
dat niejakemu „chudakovi“ akym je Jan Filc kredit, či uznanie.
Jan Filc si potichu napisal historiu a vy ostany krkavci riešite
nesmrtelnost chrusta, vyhovorte sa na lenivost
Slovaka, ano je to lenivy a nechutny narod čo si dovlastnho hniezda
špini, krkavčimi rozhodnutiami, ani jeden z nas si nevie pozriet štatistiku
tak sa radšej nechame viest hlučnymi tupcami.
Rusi ani raz nevyhrali zlato a my tu plujeme na muža a narod čo to dokazal!
Dajte my kybel, a spravim vam za tucet
takych krkavčich trenerou pre Slovensko!
Buducnost dokaže vidiet čo dokazalo Slovensko a Jan Filc, až ked hluk
od krkavcov stichne na cintorinoch, ich sučasna pozicia sily a vlady skonči
na smetlisku dejin nepochopena.
Hanba našej sleposti! (škoda strateneho
Slovenskeho Zlata s velikanom a legendy ako Jan Filc)
Ano možete nadalej hlučne pohrdat, ale neuražajte
Narod ktory dokazal tak vela pod taktovkou Pana Jana Filca.
dusan
15. februára 2014 at 11:18
Ked fanusik vidi snahu nasich tak to je obraz nasho hokeja nieje to o peniazoch ale o srdci a chceni hrat a reprezentovat! Ja ziadnu nevidim, mame hviezdy ktore nehraju hokej ale vozia sa po lade !
vincent
15. februára 2014 at 11:19
Ano vsetko je pekne ….ale niekedy si aj ja musim priznat ze su lepsi ako ja ato iste plati aj pre hracov .ja som tesar ak nebudem chciet nabit klinec dobre kak si rozmliazdim prst treba chciet vyhrat …ja ked mebudem chciet nic nepostavim a ked nic nepostavim nikto ma uz na stavbu nezavola…chce to len srdce …a ked nato nemame tak skusame salej
slovensko hlavu a srdce vo vsetkom prajem
Lilla
15. februára 2014 at 13:22
Presne fanúšici sú iba vtedy keď vyhráme!! A keď prehráme tak už pi-ujet* -_- Sa uvedomte sebe si hovoríte slováci? Treba vždy podporovať aj keď prehrávame! Samá faloš je tu na Slovensku!! A to je smutné!! -_-
vincent
15. februára 2014 at 16:50
len by som dodal …milujem hokej chodim kazdy zapas na nas stadion v bardejove aj ked nasi prehraju kazdy zapas ….pre mna je to HRA a v hre musi byt vitaz a porazeny
toto
15. februára 2014 at 21:25
ked vidim srdce, snahu, chcenie, aj ked sa nedari, tak berem akukolvek prehru, niekedy to proste nejde. No ta snaha ci srdce jednoducho nebola u nasich zatial vidiet(az na par vynimiek, tie to vsak same nespasia), takze myslim, ze kritika je na mieste, samozrejme v ramci medzi. Vsetky tieto vlastnosti mal zapas rus – usa, to bolo radost pozerat, bolo to vsetko z toho matchu citit a vidiet, ako k tomu hraci pristupuju.
Ciger
15. februára 2014 at 23:57
Bullshit, vseobecne keci… Keby ti spravni hraci drzali spolu tak by sa postavili jeden za druheho. Vsetkym ide len o prachy a popularitu. Preco niektori nominovani hraci nepodporili Mira Satana? Problem slovakov je ze kazdy si hladi len na svoj piesocek!
Kirk1
16. februára 2014 at 10:06
Konečne niekto rozmýšľa ako ja! Palec hore.
„Úprimne milujem“ fanúšikov ktorý dokážu fandiť iba keď mužstvo vyhráva a keď prehráva tak naň „kydajú“ jedna radosť ale o tom to nie je predsa fanúšik je ten čo verí a podporuje a keď jeho tým plače plače s ním …
A len okrajovo a už ma naozaj nebaví stále do okoktavenia počúvať o Mirovi Š. ľudia uvedomte si že potrebujeme aby vyrástol nový líder, ktorý prevezme všetku ťarchu na seba a čím skôr to bude tým lepšie. Keby tam šiel tak by sa nič nestalo (verím že by výsledky boli rovnaké len by to bolo na jeho pleciach ako „lídra“) takže možno je práve tento rok tieto OH ktoré musíme padnúť na dno.
Nato aká sme malinká krajina si vedieme dobre nato koľko máme hokejistov oproti Kanade, USA, RUS, CZE… je až neuveriteľné že hráme tam kde hráme
Lemieux
17. februára 2014 at 16:05
suhlasim s tebou uplne…