Predstavenie okruhov: Veľká cena Azerbajdžanu

Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Zaujímavosťou štvrtej veľkej ceny je, že sa bude konať v najnižšie položenom hlavnom meste a zároveň v najväčšom ľudskom sídle na svete situovanom pod úrovňou hladiny mora.

Zatiaľ posledné dielo z pera dvorného architekta formuly 1 Hermanna Tilkeho a celkovo 72. trať na ktorej sa konala veľká cena F1, prechádza malebnými uličkami Baku, o ktorom bola reč v úvode. Snúbi sa na ňom staré s novým, keď jazdcov prevedie širokými modernými ulicami s okázalými hotelmi a obchodmi najdrahších svetových značiek, ale aj historickým centrom. Dalo by sa čakať, že podobne, ako väčšina okruhov na brehu mora, bude trať plochá, s minimálnym prevýšením. Sčasti je to pravda, avšak za ôsmou zákrutou sa okruh akoby nečakane zužuje až na šírku 7,6 metra a odvádza jazdcov pozdĺž mestských hradieb do kopca k starému mestu s Panenskou vežou a palácom Širvanšachov, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Práve táto časť si vyžaduje od jazdcov najväčšie sústredenie a presnosť. Najvyšší bod dosiahnu monoposty v zákrute číslo 13, kde sa dokonca dostanú až nad úroveň hladiny mora. Odtiaľ zase trať pomaly klesá až na hlavný bulvár ležiaci na pobreží Kaspického mora. Tu sa dostávame k záhade, prečo jej jeho hladina nižšia, ako oficiálne udávaná nadmorská výška – Kaspické more totiž nie je more v pravom zmysle slova, ale skôr obrovské slané jazero, o čom svedčí aj to, že jeho slanosť dosahuje len tretinu priemernej hodnoty slanosti oceánskych vôd.

Aktuálne je azerbajdžanský okruh druhým najdlhším v kalendári a má hneď niekoľko prívlastkov s predponou naj. V prvom rade má najdlhšiu rovinku – na prospekte Neftciler pozdĺž hlavného bulváru. Na jej konci hneď pri premiére v roku 2016 dosiahol Valtteri Bottas rýchlosť 378 km/h, čo je neoficiálny rekord formuly 1. Aj vďaka tomu sa rodisko slávneho šachistu Gariho Kasparova môže pýšiť tým, že jeho ulicami prechádza najrýchlejší mestský okruh na svete. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že sa tu jazdí s pedálom na podlahe, ale štyri pravouhlé zákruty sú veľmi náročné na brzdy a značne okruh spomaľujú. Rovnako sa rýchlo nejazdí ani v zákrutách číslo 8 a 15, ktoré si zase vyžadujú precíznu prácu z brzdovým pedálom. Práve tu dochádza k najčastejším kontaktom so zvodidlami. Aj vďaka týmto pomalým úsekom priemerná rýchlosť na okruhu nedosahuje ani 215 km/h a v pretekoch sa dostáva len mierne nad 200 km/h. Vôbec najnáročnejším miestom na brzdy je tretia zákruta, kde jazdci musia za 2,3 sekundy spomaliť z 320 na 99 km/h. Najväčšiu hodnotu spomalenia však monoposty dosahujú v prvej zákrute nasledujúcej za najdlhšou rovinkou.

Jazdcom v Baku znepríjemňuje život nikdy neustávajúci vietor od mora, ktorý občas zavanie na trať aj rôzne nečistoty. Je to prvý okruh v sezóne, na ktorom sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek. Asfalt je tu podobne hladký, ako v Soči, ale opotrebovanie pneumatík je vzhľadom na pomalé a technické zákruty vyššie. Najmä vlani mali jazdci problémy na najmäkšej zmesi, ktorá sa v poslednom sektore prehrievala. Ku koncu víkendu je už na okruhu množstvo gumených žmolkov a trať je mimo ideálnu stopu veľmi zradná. To vytvára veľký priestor na jazdecké chyby, čo zvyšuje aj šancu na výjazd bezpečnostného vozidla. Z tohto dôvodu tu stratégovia majú väčší priestor pre svoju invenciu. Aj preto sme tu okrem úvodného ročníka zakaždým videli atraktívne preteky, kde nikto nemá až do posledného kola nič isté.

Mapa okruhu

Autor: FIA