Predstavenie okruhov: Veľká cena Monaka

Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Posledný májový víkend už tradične patrí Veľkej cene Monaka. Diamant v kráľovskej korune – asi také postavenie má v kalendári formuly 1 najprestížnejší mestský okruh, bez ktorého si mnohí ani nedokážu predstaviť seriál kráľovnej motoristického športu. Mladší fanúšikovia síce považujú toto tradičné podujatie za prežitok medzi modernými okruhmi. Ale každý, kto niekedy navštívil Monte Carlo počas pretekárskeho víkendu, vám povie, že je to úžasná udalosť. K jazdcom a autám sa totiž môžete dostať omnoho bližšie ako na ktoromkoľvek inom okruhu.

Monako už neodmysliteľne patrí do histórie formuly 1. Nielen tým, že každoročne dokáže prilákať známe osobnosti. Stelesňuje slávu, rýchlosť, ale aj štýl, hoci súčasné široké monoposty do úzkych uličiek Monte Carla akoby nepasovali. Na spomalených záberoch v televízii je krásne vidieť ako jazdci pri prejazde zákrutami opierajú svoje autá pneumatikami o zvodidlá. Avšak nikde inde si neuvedomíte skutočnú rýchlosť a silu bŕzd monopostov ako tu. To je to, prečo je tento okruh pre formulu 1 taký významný. Je jasné, že svojou konfiguráciou ponúka len málo príležitostí na predbiehanie a samotné preteky okrem nehôd príliš veľa vzrušenia neprinášajú. Je to ale atmosféra a všetko to pozlátko okolo, ktoré ich robia takými výnimočnými. Veľkú cenu tu môžete buď milovať, alebo nenávidieť. Nič medzi tým.  Ak si tu nájdete to svoje, bude na vás Monako pôsobiť ako droga. Ale ak nie, musíte tento víkend len pretrpieť. Podobné je to aj s jazdcami, z ktorých niektorí ho doslova nenávidia. Mnohým majstrom sveta sa tu nikdy nepodarilo zvíťaziť a naopak, nájdu sa aj takí, ktorí sa po prvom mieste radovali len tu.

Vzhľadom na už napísané je jasné, že veľmi dôležitá je tu kvalifikácia a umiestnenie v prvých dvoch radoch na štarte. Šance na výhru z ostatných miest už rapídne klesajú, veď od roku 1985 sa stalo len jeden krát, keď vyhral jazdec štartujúci z nižšej pozície. Raz za čas sa však stane, že monacké uličky prinesú nečakaného víťaza. Šanca na výjazd bezpečnostného vozidla je totiž druhá najvyššia v kalendári (80 %) a občas dokáže poriadne zamotať hlavy tímovým stratégom, ktorí sa snažia absolvovať preteky len s jednou povinnou zastávkou, keďže boxová ulička je vzhľadom na dĺžku okruhu pomerne dlhá.

Stratégia v Monaku hrala vždy veľkú úlohu. Na úzkej trati s krátkymi rovinkami (ak sa vôbec rovinkami dajú nazvať), sa totiž predbieha dosť ťažko. Druhý najstarší okruh v kalendári veľkých cien sa vinie v úzkymi uličkami mestských štvrtí Monte Carlo a La Condamine. Jeho história siaha až do roku 1929, kedy Anthony Noghès (na jeho počesť bola pomenovaná posledná zákruta okruhu), prezident miestneho automobilového klubu a priateľ vtedajšieho kniežaťa Louisa II. s pomocou domáceho jazdca Louisa Chirona a za peniaze správcu Société des Bains de Mer (spoločnosť riadiaca a vlastniaca kasína, hotely, reštaurácie a kluby v Monaku) René Leona usporiadali prvú veľkú cenu v uliciach Monaka. Znie to možno neuveriteľne, ale nasledujúcich 43 rokov sa trať vôbec nemenila. Tak ako dnes, aj vtedy sa kľukatila úzkymi uličkami Monaka s ostrými zákrutami so 42 metrovým prevýšením (veľkosť pätnásťposchodového domu) medzi námestím pri kasíne, okolo ktorého vedie štvrtá zákruta a prístavom.

Už od začiatku sa okruh v druhom najmenšom a druhom najľudnatejšom štáte sveta radí k najnáročnejším. Nerobia ho náročným len úzke zákruty, ale aj výškové zmeny. Najnižší bod okruhu pri kaviarni La Rascasse sa síce nachádza na pobrežnej promenáde, ale technicky je vo výške 47,5 metrov nad morom, pretože hladinu mora tu vzťahujú k priemernej výške zemských oceánov. Zaujímavé je, že najkratší okruh kalendára má druhý najvyšší počet brzdných bodov zo všetkých. Priemerné spomalenie tu ale dosahuje pomerne nízke hodnoty 3 G, pretože brzdenie tu nebýva veľmi intenzívne. Napriek tomu je trať náročná na brzdy, najmä kvôli vysokým teplotám, ktoré dosahujú strmene a brzdová kvapalina.

Vďaka relatívne nízkej priemernej rýchlosti (158 km/h) sú to jediné preteky v kalendári, ktorých celková dĺžka nedosahuje požadované minimum 305 km. V minulosti bola veľká cena vypísaná na 100 kôl, ale preteky vtedy trvali tri hodiny, čo dnes už pravidlá neumožňujú. Nachádza sa tu najpomalšia zákruta zo všetkých okruhov šampionátu – Fairmont Hairpin (jej názov sa menil podľa toho, ako sa menilo meno hotela postaveného v roku 1973 na mieste bývalej železničnej stanice), ktorú prechádzajú jazdci rýchlosťou len 45 km/h. V kontraste s ňou je jedna z najrýchlejších zákrut celého kalendára, ktorá vedie tunelom popod spomínaným hotelom a na konci ktorej dosahujú jazdci rýchlosť takmer 290 km/h.

Prvé zvodidlá, ktorých je v súčasnosti 33 kilometrov, sa tu objavili až v roku 1969. Dovtedy okruh lemovali len balíky slamy, stĺpy verejného osvetlenia, stromy, výklady, budovy a dokonca aj železničná trať. Ale zvodidlá okolo celého okruhu, tak ako je to bežné dnes, tu mohli diváci prvýkrát vidieť až v roku 1972. Dobre známe sú prípady Alberta Ascariho, či Paula Hawkinsa, ktorí so svojimi monopostami skončili v miestnom prístave. Dnes na ne nadväzuje aj 20 tisíc m² oplotenia a s osádzaním sa začína už šesť týždňov pred pretekmi, pričom demontáž trvá ďalšie tri.

V roku 1973 prišli prvé významnejšie zmeny okruhu. Už rok predtým boli presunuté boxy, ktoré sa predtým nachádzali vedľa nábrežia a štartovalo sa v mieste, kde je v súčasnosti vybudovaný plavecký štadión Raniera III. Odvtedy ho musia jazdci obchádzať dvoma šikanami. Za nimi pribudla v mieste bývalého plynojemu pomalá pasáž La Rascasse, ktorú v roku 2006 preslávil Michael Schumacher, keď tu v kvalifikácii zaparkoval svoje Ferrari.  Ďalšie zmeny prišli v roku 1976, keď sa šikanami spomalili zákruty Sainte Devote a Anthony Noghès. O desať rokov neskôr bola zmenená šikana za tunelom (ďalšia časť, ktorou je miestny okruh oproti ostatným výnimočný), čím sa spomalil výjazd z neho. Odvtedy má okruh v podstate súčasnú podobu a stále ostáva najkratším na ktorom sa jazdí formula 1. Poslednou väčšou zmenou bolo vybudovanie nových boxov v rokoch 2003-2004. Drobné zmeny sa tu však uskutočňujú takmer každý rok. Tou poslednou významnejšou je posunutie zákruty Tabac viac k prístavu, čím sa okruh skrátil ešte o tri metre. Na tento rok si zase usporiadatelia pripravili pre jazdcov nový asfalt, ktorý je na dvoch tretinách okruhu.

Ako svojho času povedal dvadsaťtrinásobný víťaz veľkých cien Nelson Piquet, víťazstvo v Monaku má dvojnásobnú hodnotu ako kdekoľvek inde. Musí o tom niečo vedieť, sám tu totiž nikdy nevyhral. A samozrejme k tradíciám patrí aj to, že v nedeľu najrýchlejší muž dňa zasadne za jeden stôl s miestnym kniežaťom Albertom II., aby spolu povečerali.

Mapa okruhu

Autor: FIA