Predstavenie okruhov: Veľká cena Francúzska

Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Tretie preteky v rade v krajine, ktorej úradným jazykom je francúzština, sa uskutočnia na zatiaľ poslednom okruhu, ktorý pribudol k destináciám, kam formula 1 zavíta počas svojich potuliek svetom. Napriek tomu zo všetkých aktuálnych okruhov, na ktorých jazdia autá F1, patrí k tým starším.

Krajine Galského kohúta, ktorá je považovaná za kolísku motoristického športu, chýbal na konci šesťdesiatych rokov moderný pernamentný okruh. Všetko nečakane zmenil Paul Louis Marius Ricard, majiteľ likérky nesúcej jeho meno, ktorý ešte pred vojnou zbohatol na predaji pastisu. Sám bol veľkým športovým nadšencom a jeho spoločnosť Ricard sa už v roku 1948 stala prvým komerčným sponzorom cyklistických pretekov Tour de France. O dvadsať rokov neskôr jej excentrický zakladateľ,vtedy už na dôchodku, chcel na svojich pozemkoch na juhu Francúzska situovaných na náhornej plošine nad Francúzskou riviérouvybudovať diaľnicu. Jeho priatelia ho nakoniec presvedčili, aby svoje peniaze radšej investoval do pretekárskej dráhy, kde by pri výstavbe získal podobné skúsenosti. Paul Ricard bol do oblasti medzi mestami Marseille a Toulonzamilovaný a myšlienka zviditeľniť ju športovou akciou na medzinárodnej úrovni sa mu veľmi zapáčila. A tak sa v roku 1969 začal budovať okruh a súkromné letisko. Otvorený bol už s apríli nasledujúceho roka a na jeseň sa tu uskutočnili prvé preteky dvojlitrových automobilov. Pri tej príležitosti trať skontrolovali aj komisári Francúzskeho autoklubu, ktorí z nej odchádzali nadšení. Nový autodróm totiž ukázal na dlhé roky cestu, ktorou sa mala uberať výstavba okruhov po celom svete. Vo svojej dobe to totiž bola jedna z najmodernejších a najbezpečnejších tratí so širokými únikovými zónami, trojposchodovou budovou boxov s klimatizovanými priestormi pre novinárov, nehovoriac o letisku v jeho tesnej blízkosti. Nečudo, že už v roku 1971 sem prvý krát zavítali aj monoposty F1.

Jazdci si okruh vzdialený len 10 kilometrov od slnkom zaliatej Francúzskej riviéry rýchlo obľúbili. Miestne vily v mestečku Bandol boli v 70. rokoch svedkami nejednej ich bujarej párty. Ale svoje si tu našli aj tímy. Okruh hneď od začiatku ponúkal tri rôzne konfigurácie trate, ktoré čoskoro začali byť využívané na testovanie. Hoci sa nachádza na úpätí južných Álp, jeho prevýšenie je relatívne malé. Je umiestnený v azda najrovnejšom mieste široko ďaleko a 33 výškových metrov ho radí v tomto smere k tým menej náročnejším. Pristávacia dráha súkromného letiska prebieha paralelne s cieľovou rovinkou s jeden kilometer dlhou boxovou uličkou. Za ňou sa nachádza budova boxov, ktorá bola v roku 2010 rozšírená a v súčasnosti má na ploche 10 tisíc metrov štvorcových 34 garáží. Zaujímavosťou je, že boxy sú vzhľadom k cieľovej rovinke pootočené v miernom uhle, takže jazdci pri výjazde nemuseli meniť smer jazdy. Pôvodne tu boli dokonca dva vstupy a výstupy na boxovú uličku. Súčasný vjazd bol však na začiatku tohto roka prebudovaný, pretože privádzal jazdcov rovno pred prvú garáž a vlani počas veľkej ceny musela byť kvôli obavám z možnej havárie znížená rýchlosť prejazdu na 60 km/h. Po novom tak bude mať boxová ulička svoj začiatok už pred poslednou zákrutou. Prekonfigurovaný a rozšírený bol aj výjazd z boxov, ktorý pôvodne ústil priamo do ideálnej pretekárskej stopy. Inšpekciu upraveného okruhu stihol ešte pred smrťou vykonať Charlie Whiting.

Pôvodná trať sa stala známou vďaka svojej nekonečne dlhej rovinke Mistral, ktorá merala pôvodne 1,9 kilometra. V 70. rokoch nebolo pritom výnimkou, keď si tu jazdci vo vzájomnom súboji vymenili pozície dva, aj tri krát predtým, než prišli do zákruty Signes. Samotná rovinka v strednej tretine mierne klesá, ale na jej konci je stúpanie, ktoré privádza jazdcov k najvyššiemu miestu okruhu. V minulosti bola veľmi zradná hlavne kvôli vetru. Ak totiž fúkal od Álp, dosahovali monoposty na konci rovinky rýchlosti blížiace sa až k 340 km/h. Naopak, ak fúkal vietor od mora proti smeru jazdy, autá len s ťažkosťami prekračovali hranicu 300 km/h. V polovici 80. rokov tu začali pribúdať incidenty a najmä po kolízii Jochena Massa a Maura Baldiho v roku 1982, pri ktorej bolo zranených dvanásť divákov, okruh rýchlo prišiel o svoju povesť  najbezpečnejšieho okruhu. K tomu prispeli aj ťažké havárie Nigela Mansella a Ayrtona Sennu počas víkendu veľkej ceny v roku 1985 a nakoniec aj smrteľná nehoda Elia de Angelisa počas testov F1 v máji nasledujúceho roka. Aj z tohto dôvodu bola medzi rokmi 1986 -90 počas pretekov F1 využívaná kratšia verzia okruhu dlhá 3 813 metrov, keď sa trať približne 200 metrov za výjazdom z boxov stáčala doprava na rovinku Mistral. Jazdcom sa to príliš nepáčilo, ale tímy boli spokojné, pretože motory neboli príliš namáhané. A rovnako aj sponzori, keďže diváci videli jazdcov počas veľkej ceny odkrúžiť 80 kôl namiesto 54.

V roku 1991 sa však aj na nátlak politikov Veľká cena Francúzska presťahovala na nový autodróm Magny-Cours. Okruh aj so súkromným letiskom nakoniec po smrti Paula Ricarda v roku 1997 kúpila spoločnosť Excelis Company vlastnená Berniem Ecclestoneom. Philippe Gurdjian, ktorý bol promotérom Veľkej ceny Francúzska v rokoch 1985-1997 bol požiadaný, aby zabezpečil jeho renováciu, keďže viaceré zariadenia boli už po tridsiatich rokoch zastarané a napríklad na časti rovinky Mistral, ktorá bola postavená na mieste bývalej skládky odpadu, sa objavili poklesy trate. Navyše podľa požiadaviek nového vlastníka sa mal okruh stať prvým výhradne určeným na testovanie. V roku 1999 bol okruh premenovaný  na Circuit Paul Ricard High Tech Test Tracka už v roku 2001 si tu Toyota rozložila hlavný stan pri príprave na svoj vstup do sveta veľkých cien.

Po prestavbe v prvých piatich rokoch tohto storočia vznikla trať ponúkajúca až 167 rôznych konfigurácií s dĺžkou od 826 do 5 861 metrov. Okruh získal svoj charakteristický vzhľad s modrými a červenými pásmi na vyasfaltovaných únikových zónach. Pásy obsahujú zmes volfrámu a asfaltu a mali nahradiť štrkové výjazdové zóny. Úlohou červených pásov, ktoré majú viac zdrsnený povrch, je skrátiť brzdnú dráhu, čo má na druhej strane pri výjazde mimo trať za následok nadmerné opotrebovanie pneumatík. Okruh bol zároveň ako jeden z prvých na svete vybavený modernými bariérami Tecpro a aj systémom polievania trate umožňujúcim testy pneumatík do mokra. Hoci prišiel o tribúny, už v roku 2007 získal licenciu FIA umožňujúcu mu usporadúvať veľké ceny F1. Nové tribúny pribudli až desať rokov po posledných pretekoch, ktoré sa tu uskutočnili v roku 1999, ale kapacita bola vtedy len 10 tisíc divákov.

Súčasná trať na ktorej sa jazdia preteky F1 (táto varianta nesie označenie 1C-V2) takmer kopíruje tú, ktorá sa požívala medzi rokmi 1971-1985 (vtedy sa Veľká cena Francúzska striedavo konala na okruhoch Paul Ricard a Dijon) a je piatou najdlhšou v kalendári. Vyžaduje si stredne veľký prítlak, je kombináciou rýchlych (desiata Signes), stredne rýchlych (jedenásta Double Droite du Beausset), aj pomalých (posledná Virage du Pont) zákrut a je veľmi náročná na brzdy. Aj z tohto dôvodu bol Paul Ricard až do postavenia okruhu v Barcelone najvyužívanejším miestom na testovanie. Rovinka Mistral je v súčasnosti o 100 metrov kratšia a v rámci pretekov F1 je rozdelená šikanou na dve časti, pričom monoposty využívajú jej  najostrejšiu a najpomalšiu variantu. Hneď za najdlhšou rovinkou sa nachádza najtechnickejšia časť okruhu. Už prejazd spomínanou miernou zákrutou Signes je veľmi dôležitý a vyžaduje si precízne brzdenie, aby auto príliš nestratilo rýchlosť pred krátkou rovinkou a nájazdom v rýchlosti 309 km/h do zákruty Double Droite du Beausset, ktorá mala tri vrcholy už tridsať rokov pred slávnou istanbulskou zákrutou číslo osem. Starší fanúšikovia spomínajú najmä na rok 1988, keď tu Alain Prost po vnútornej strane predbehol Ayrtona Sennu. Domáci jazdec bol nekorunovaným kráľom tohto okruhu, keď dokázal tri krát zvíťaziť s monopostami troch rôznych tímov. Z jedenástej zákruty sa autá v rýchlosti 252 km/h dostávajú do ľavej pravoúhlej L’epingle de Bendor, ktorá prechádza do rýchleho pravo-ľavého esíčka Le Village zakončeného ľavou zákrutou s opačným sklonom Virage de Tour, ktorá jazdcov privádza do poslednej zákruty Virage du Pont. Tá je po prestavbe ostrejšia a otáča monoposty o 135° na cieľovú rovinku.

V tejto sezóne sa uskutoční jubilejná 60. Veľká cena Francúzska, ktorá bola medzi rokmi 1955 -2008 pravidelnou súčasťou kalendára F1 a po desaťročnej prestávke sa doň vlani vrátila. Až 60 % okruhu dostalo po vlaňajších sťažnostiach nový asfaltový povrch, ktorý má podobné zloženie, ako trať v Barcelone. Návštevníci by mali zabudnúť aj na vlaňajšie zápchy, o čom nás presviedča nový ambasádor okruhu Éric Boullier, ktorý má v tejto oblasti pripravené rôzne vylepšenia.

Mapa trate

Autor: FIA