Predstavenie okruhov: Veľká cena Maďarska

Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Hungaroring je najbližším okruhom k Slovensku, na ktorom sa jazdí formula 1 a preto ho mnohí poznajú aj z osobnej skúsenosti. Prvé štyri ročníky v novodobej histórii sa ešte uskutočnili v období, keď bola Európa rozdelená od severu na juh Železnou oponou. O tom, že F1 bola populárna aj vo východnom bloku svedčí hneď prvý ročník, ktorý sa uskutočnil v sezóne 1986 a na vlastné oči ho videlo 200 tisíc divákov.

Maďarsko je pritom krajinou, ktorá je zaujímavým spôsobom spojená s históriou motoristického športu. Víťazom vôbec prvej veľkej ceny, ktorá sa uskutočnila na 105 kilometrov dlhom okruhu neďaleko Le Mans v roku 1906 sa totiž stal maďarský inžinier jazdiaci za Renault Ferenc Szisz. Rodák zo Szeghalomu v Békešskej župe stál pritom aj za organizáciou prvej maďarskej veľkej ceny. Reč ale nie je o tej, ktorú sme spomínali v úvode. Málokto totiž vie, že preteky pod hlavičkou Grand Prix sa v Maďarsku jazdili už pred 83 rokmi. Na cestičkách v najväčšom budapešťskom parku Népliget sa 21. júna 1936 zišla celá európska špička, ktorú vtedy reprezentovali automobily Mercedes, Auto Union a Alfa Romeo. V talianskom tíme bol vtedy športovým riaditeľom istý Enzo Ferrari. A práve jeho jazdec, legendárny Tazio Nuvolari, si odviezol vavríny z maďarskej metropoly. Mimochodom sochu Ferenca Szisza môžete dnes vidieť pred hlavným vchodom na Hungaroring.

Po začiatku studenej vojny podobne, ako v Československu, kde bola tradícia usporadúvania veľkých cien ešte o niečo dlhšia, ako v Maďarsku, nebolo mysliteľné, aby občania socialistického bloku videli najrýchlejšie monoposty kapitalistickej cudziny. Situácia sa však začala uvoľňovať začiatkom 80. rokov minulého storočia. Bernie Ecclestone, ktorý sa nikdy netajil obdivom k diktátorom rôznych režimov, sa už vtedy snažil dostať preteky formuly 1 do socialistického bloku. Preteky chcel dokonca usporiadať priamo na Červenom námestí v hlavnom meste celého impéria. Veľká cena Sovietskeho zväzu dokonca figurovala v predbežnom kalendári pre sezónu 1983. Nikdy sa však nezačalo s výstavbou vhodného okruhu a tak sa Bernie začal obzerať aj po iných krajinách východného bloku. Hovorilo sa o Juhoslávii, odkiaľ pochádzala jeho manželka. Dlho figurovalo v plánoch aj Československo, kde sa aj na popud Medzinárodnej motocyklovej federácie v roku 1985 začal stavať nový moderný okruh. Ten mal nahradiť pôvodný, vedúci po komunikáciách v okolí Brna, na ktorom sa ešte pred vznikom šampionátu formuly 1 uskutočnilo osem veľkých cien. Nakoniec však všetkým vypálili rybník naši južní susedia.

Bernie Ecclestone po krachu rokovaní v Sovietskom zväze navštívil Budapešť ešte v roku 1983 a zaľúbil sa do nej na prvý pohľad. Môže za to aj biznismen a promotér Veľkej ceny Brazílie, maďarský rodák Tamás Rohonyi. Ten Napoleonovi F1 odporučil začať vyjednávať s maďarským autoklubom, ktorý chcel podľa vzoru Veľkej ceny Monaka preteky vrátiť do Népliget parku. Alternatívou, ktorá bola Ecclestoneovi predostretá bol park Városliget, ale mestskí poslanci boli proti výrubu stromov, ktoré by museli padnúť za obeť mestskému okruhu. Tamás Rohonyi pomohol organizovať rokovania na maďarskej strane, pričom musel riešiť z dnešného pohľadu až neuveriteľné veci. Súkromne lietadlo Bernieho Ecclestonea bolo napríklad registrované v USA a keďže v Maďarsku boli už od neúspešnej revolúcie v roku 1956 sovietske vojská, ruskí generáli len veľmi neradi videli americký tryskáč vo svojom vzdušnom priestore.

Maďarská vláda nakoniec rozhodla, že sa postaví nový okruh v prašnej pahorkatej oblasti neďaleko dedinky Mogyoród, kde dovtedy hospodárilo poľnohospodárske družstvo. Jeho predsedníčka vtedy poznamenala, že snáď formula 1 prinesie viac peňazí, ako pestovanie zemiakov. Možno ani sama netušila, ako blízko bola k pravde. Dohoda s maďarským autoklubom uzrela svetlo sveta vo februári 1985. V októbri toho istého roku sa začalo stavať a o osem mesiacov bol okruh hotový. Koncom marca 1986 si boli organizátori pozrieť úvodné preteky sezóny v Riu, aby si na vlastnej koži zažili, ako prebieha víkend veľkej ceny. Na spiatočnej ceste už s nimi cestovalo aj niekoľko ľudí z Brazílie, ktorí mali pomôcť s usporiadaním prvej veľkej ceny za Železnou oponou, ktorá dostala augustový termín v kalendári formuly 1.

Všetko nakoniec dopadlo na jednotku a hoci Hungaroring, ako bol okruh pomenovaný, si spočiatku u tímov a jazdcov príliš veľkú obľubu nezískal, nakoniec prežil a už 34 sezón je pevnou súčasťou kalendára formuly 1. Za ten čas sa dostal medzi trate, na ktorých jazdia najrýchlejšie monoposty najdlhšie. Dôvodom počiatočnej nedôvery boli takmer neznesiteľné horúčavy, ktoré zvyčajne v Maďarsku panujú v auguste, ale aj jemný piesok a prach, ktorý na okruh navieva vietor z okolitých pahorkov a dún. Prvé preteky museli byť dokonca o jeden okruh skrátené, aby sa zmestili do dvojhodinového časového limitu. Všetko nakoniec vyriešila prvá úprava okruhu, keď zmizla šikana za treťou zákrutou. Úzka trať s množstvom pomalých a stredne rýchlych zákrut si navyše hneď pri premiére získala povesť okruhu, na ktorom sa nedá predbiehať. Tento predsudok však dokonale vyvrátil už v roku 1989 Nigel Mansell, ktorému sa tu na Ferrari podarilo zvíťaziť po štarte z dvanástej pozície. Odvtedy sa sem aj kvôli špecifickej atmosfére neďalekého maďarského hlavného mesta, každoročne vracajú nielen fanúšikovia, ale aj samotné tímy. Výhodou pre návštevníkov Hungaroringu je aj to, že z ktoréhokoľvek miesta môžu vidieť až 80 % trate. Mimochodom brazílska stopa ostala na v Maďarsku výrazná dosť dlho, keď sa tu hymna krajiny samby na počesť víťazného jazdca hrala v prvých siedmich ročníkoch až päť krát.

Preteky sú tu aj vďaka nízkej priemernej rýchlosti dlhé a nikdy nie je dopredu nič isté. Jazdci si okruh nakoniec obľúbili aj vďaka výzvam, ktoré prináša. Horúčavy v kombinácii s dobou trvania pretekov ho robia jedným z fyzicky najnáročnejších pretekov. Aby toho nebolo málo, tak povrch mimo pretekársku stopu je aj vďaka prachu veľmi šmykľavý a zradný. Trať s množstvom zákrut pritom jazdcom, snáď okrem cieľovej rovinky, nedopraje žiaden oddych. Terén, na ktorom je Hungaroring postavený, je prirodzene zvlnený a má niekoľko stúpaní a klesaní. Medzi najvyšším bodom na začiatku cieľovej rovinky a najnižším v tretej zákrute je pritom rozdiel takmer 35 metrov, čo je výška bežného slovenského paneláku. Posledné úpravy, ktoré boli vykonané pred sezónou 2003 však okruhu čo sa týka atraktivity pretekov výrazne pomohli. Predĺžená bola vtedy cieľová rovinka a zmenený bol aj profil prvej zákruty, vďaka čomu sa toto miesto stalo najlepším na predbiehanie. Stále to však nie je úplne ideálne a ak tu chce niekto predbiehať, musí mať ideálny výjazd z poslednej zákruty. Zmeny s cieľom zrýchliť trať boli vtedy vykonané aj v úseku medzi zákrutami 11 a 13, keď bola predĺžená rovinka, ktorá je dnes ukončená ostrou pravou zákrutou.

Napriek augustovému termínu, tu diváci už niekoľko krát zažili predčasnú korunováciu nového majstra sveta tak medzi jazdcami (v roku 1992 Nigel Mansell a v roku 2001 Michael Schumacher), ako aj tímami (Williams v sezóne 1996 a Ferrari v rokoch 2001, 2002 a 2004). To však neznamená, že samotné preteky bývajú predvídateľné. Z prvého miesta na štarte tu jazdci zvíťazili v menej ako polovici prípadov a svoje premiérové víťazstvo tu získali hneď štyria jazdci (Damon Hill, Fernando Alonso, Jenson Button a Heikki Kovalainen). Dnes si snáď už nikto ani nespomenie, kedy fanúšikovia povedali naposledy, že sa tu odohrávali nudné preteky.

Mapa okruhu

Autor: FIA