Viete, ako vyzerajú ideálne raňajky?
Pokiaľ ide o správne stravovanie, takmer každý „expert“ má na vec vlastný názor. Väčšina sa zhoduje na tom, ako by mala vyzerať ideálna večera: primeraná dávka proteínov v kombinácii s „pomalými“ sacharidmi, čiže zeleninou. A podľa možnosti žiadne „rýchle cukry,“ od toho trstinového, cez ten v múke, až po ovocie. No keď prídu na pretras raňajky, medzi výživovými expertmi začína hotová vojna. V mojom najnovšom miniseriáli vám priblížim niekoľko – úplne protichodných – názorov na ideálne raňajky.
Časť prvá: O troch fázach dňa
Jednou z prvých kníh o zdravej výžive, ktorá sa k nám dostala spoza železnej opony, bol bestseller amerických manželov Harveya a Marilyn Diamondových Fit For Life (v českom preklade Fit pro život). Bola to úplne prvá kniha o stravovaní, akú som kedy čítala, a to je tomu už štvrť storočia.
Knižka to bola maličká, taký ten vreckový formát, no zato dosť detailne opisovala ich stravovaciu teóriu. Opisovala tri časti dňa, tri dookola sa opakujúce cykly: cyklus prijímania potravy, cyklus trávenia a cyklus vylučovania. Autori sa oháňali tým, že ak chceme udržať dobré zdravie, štíhlu líniu (optimálny krvný tlak a bla, bla, bla), musíme sa riadiť týmito prirodzenými cyklami.
Odporúčania boli jednoduché: v dopoludňajších hodinách, kedy prebieha vylučovacia fáza, je potrebné do tela napchať niečo málo (alebo aj viac) ovocia. Obsahuje vysoký podiel vody a potrebné vitamíny, čím napomôže očiste organizmu a zároveň ho nadopuje užitočnými vecami.
Popoludnie bolo určené na konzumáciu. Kniha ponúkala množstvo receptov (a na rozdiel od mnohých amerických kníh vydaných neskoršie, tieto boli aj uvariteľné). Aj tu boli určité pravidlá, odporúčalo sa veľké množstvo zeleniny. Autori napríklad zakazovali piť mlieko, a to s jednoduchým odôvodnením: v živočíšnej ríši predsa nie je normálne, aby dospelí jedinci pili mlieko, tobôž nie mlieko iného živočíšneho druhu. V noci má potom organizmus odpočívať a pokojne spracovávať jedlo, aby sa ráno opäť pustil do vylučovania zvyškov. A tak dookola.
Systém, kedy sa človek dopoludnia napcháva len ovocím, používajú aj vegáni – môj známy vegán Dominik sa netají tým, že na raňajky zlopne päť banánov. Pokiaľ ide len o kalórie, takých päť banánov je porovnateľných s chlebíkom s maslom a šunkou (a povedala som chlebík, nie bochník!).
Druhá vec je, že nie každému to vyhovuje. Mne nie. Problém s ovocím je ten, že obsahuje práve spomínané „rýchle“ cukry. Tie spôsobujú rýchly vzostup a ešte rýchlejší pokles hladiny cukru v krvi, čo skracuje obdobie, kedy sa cítite plní. Inak povedané, môže sa stať, že po hodine pocítite nutkavú túžbu zožrať menšieho vorvaňa. Ovocie by však určite malo byť súčasťou vyváženej stravy.
I keď od vydania spomínanej knihy uplynulo už veľa rokov a od tých čias sa objavili mnohé ďalšie teórie, jedna rada mi stále rezonuje v hlave. Kniha začínala i končila stranou popísanou vetou Neprejedajte sa. Ak si doprajete čo aj tú najkvalitnejšiu zeleninu či najviac bio mäsko sveta, pokiaľ to preženiete, vaše telo to nedokáže spracovať. Ako by povedala bacuľatá postavička legendárnej televíznej skeč show, Cica, nežer!
