Liverpoolské plamienky budú horieť navždy

Alebo aspoň dovtedy, kým si ľudia budú pripomínať najväčšiu tragédiu v dejinách anglického športu a jednu z najhorších športových tragédií na svete. A kým budú s úctou spomínať na 96 obetí, ktoré zaplatili životom len zato, že chceli sledovať futbalový zápas. Draho zaplatená vstupenka.

Písal sa 15. apríl 1989. V Sheffielde bolo krásne slnečné počasie a na štadióne slávnostná atmosféra. Stretnúť sa mali dva najlepšie anglické kluby Liverpool FC a Nottingham Forest. Mala to byť oslava futbalu, no stal sa pravý opak. Prišla apokalypsa. Na štadióne Hillsborough v Sheffielde sa v 80-tych rokoch vždy hrali dôležité semifinálové zápasy anglického pohára FA. Nebolo tomu inak ani v onen pamätný deň. Zápas bol vypredaný, výkop sa blížil.

Ako býva  pri dôležitých zápasoch zvykom, fanúšikovia jednotlivých klubov boli od seba oddelení. Pre prívržencov Liverpoolu bola určená tribúna Leppings Lane, ktorá s kapacitou 14 600 osôb nemohla stačiť počtu, ktorý sa očakával. Začiatok zápasu bol naplánovaný na 15.00 hod. a divákom bolo odporučené, aby prišli o pätnásť minút skôr. Už medzi 14:30 a 14:40 sa pred turniketovými vchodmi na tribúnu začal dav fanúšikov nebezpečne zväčšovať a situácia sa pomaly vymykala spod kontroly. Veliaci policajný dôstojník požiadal o otvorenie brán, aby diváci mohli turnikety obísť, inak by mohol dav niekoho ušliapať. Trikrát policajnou vysielačkou požiadal, aby mohol bránu otvoriť, povolenie však dostal až 8 minút pred výkopom zápasu. Jediným vchodom sa začal valiť päťtisícový dav, aby uvidel tragédiu, ktorá nasledovala. Namiesto toho, aby sa ľudia rozdelili a obsadili všetky štyri sekcie tribúny, začali sa tlačiť len do jedného sektora.

Keďže štadión v Hillsborough mal k štyrom sektorom len jeden tunel, mali tu stáť usporiadatelia a rozmiestňovať valiacu sa masu do jednotlivých sektorov. 15. apríla tam ale nestál nikto.

Mohutný príliv tisícov fanúšikov ženúci sa „tunelom smrti“ do centrálneho sektora spôsobil obrovskú tlačenicu v prednej časti, kde boli ľudia váhou davu natlačení na plot, oddeľujúci tribúnu od hracej plochy. Problémy na tribúne si nejakú dobu nikto okrem postihnutých nevšimol. Pozornosť väčšiny ľudí bola zameraná na zápas, ktorý sa už začal. Až o 15.06 bol políciou informovaný rozhodca Ray Lewis a ten zápas ihneď prerušil. To sa ale už pod tlakom ľudí zrútil ochranný plot.

Fanúšikovia boli v dave stlačení tak silno, že mnohí z nich nemohli dýchať a udusili sa postojačky. Celá tragédia sa odohrala veľmi rýchlo a hlavne nečakane. Na ihrisku sa začali hromadiť spotení ľudia lapajúci po dychu, zranení v tlačenici a telá mŕtvych. Polícia, usporiadatelia a záchranná služba nestačili. Pomáhali tiež nezranení fanúšikovia, mnohí sa snažili resuscitovať, niektorí strhávali reklamné tabule, aby ich použili ako provizórne nosidlá. V deň katastrofy zomrelo 94 ľudí, 766 ďalších fanúšikov bolo zranených a približne 300 ich bolo prevezených do nemocnice. Smutná bilancia a ako ukázal čas, nie konečné číslo. 

31-dňové vyšetrovanie príčin nešťastia prinieslo konečnú správu známu ako Taylorova správa. Tá jasne a jednoznačne obvinila klub, políciu aj miestne úrady a potvrdila, že k tragédii došlo v kombinácii nedorozumenia a zlých informácií. Chyba človeka popravila 96 ľudí, viac než polovica z nich mala menej než 21 rokov, najmladším bol len 10-ročný chlapec.

Dnes, po 25-tich rokoch tejto nezmyselnej katastrofy zostalo už len sedem pomníkov obetiam tragédie, sedem nemých svedkov. Aby sme nezabudli. Nezabudnime…