Chcela by som pozvoľna nadviazať na môj predošlý článok o nepeknom správaní sa ľudí voči ľuďom nedokonalého vzhľadu, ako aj na Ifkin článok o tlaku na vzhľad žien slávnych mužov.
Pravdupovediac som už o téme ženskej krásy uvažovala dlhšiu dobu. Alebo o téme krásy všeobecne. O tom, ako sa ľudia vnímajú a posudzujú navzájom na základe vzhľadu. O tom, prečo sú ľudia oboch pohlaví tlačení do nejakých vzorcov . A kto do toho vzorca nezapadá, ten je na okraji. Posudzovaný, odsudzovaný, zosmiešňovaný. Záhadne každý vie, čo by mal ten druhý robiť, aby zapasoval do toho vzorca. Do bohviekým zadefinovaného vzorca ideálu ženskej krásy.
A pritom je dosť jednoduché naučiť sa akceptovať rôznorodosť ľudí. Napríklad: všetci poznáme rozdelenie ľudí podľa štyroch základných typov temperamentu. Ja som cholerik, ty si flegmatik, on je melancholik… Ale to neznamená, že niektorý z nás je zlý, alebo niekto iný je dobrý. Jednoducho je to tak a hotovo. Každý sme iný a tak je to super. Asi by bola nuda, keby sme všetci boli rovnakí, či?
A presne tak je to aj so vzhľadom človeka. Ty si štíhly, ja nie. Jedna je tmavovláska, iná je blondínka. Jedna vysoká –iná nižšia. A že sa ti nepáči? Ale páči sa niekomu inému, kto dá prednosť plnším tvarom a inej farbe očí ako ty. To, že sa nepáči tebe, ešte neznamená, že je menejcennejšia a že k nej môžeš byť sprostý. Lebo pre niekoho iného môže byť ona celým svetom a je mu s ňou dobre. Taký je život a jeho rôznorodosť. A tak je to v úplnom poriadku.
Veľmi si želám, aby to už ľudia konečne pochopili. Že hodnotu človeku nevystihuje číslo na váhe a že človek je VIAC, než koľko váži.
Ja viem, vštepujú nám to odmalička. Už ako malé deti sme ovplyvňovaní rozprávkami, kde žijú krásne dokonalé princezné, jemné a krehké, do ktorých sa bezhlavo a bláznivo zamilujú romantickí a úžasne vyzerajúci mužní princovia so širokými ramenami. Ešte aj v rozprávke Kráska aZviera je ten zakliaty princ prekliate pôsobivé, statné a sexy ZVIERA (ale hlavne má dobré srdce).
Ale dnes sme už hádam dospelí, či nie? Už vieme, že život nie je rozprávka a že z krásnej ale prázdnej misky sa nenajeme. Že fyzická krása a dokonalosť nezaručuje spokojný a šťastný vzťah. Asi to čaro bude niekde inde.
A v tých nadiktovaných a nabiflených vzorcoch, ktoré nás nechcú pustiť, sa častokrát stretávame s tým, že aj tie nádherné a dokonale vyzerajúce ženy trpia komplexami a stále sa snažia zdokonaľovať svoj vzhľad, až sa im to môže vymknúť spod kontroly a skončia na psychiatrii s poruchami príjmu potravy.
Milé dámy, chcem vás uistiť, že v skutočnosti nič ako ideál krásy neexistuje. Každý chlap má svoj vlastný ideál. Každý človek by sa samozrejme mal snažiť o to, aby bol svojmu okoliu príjemný. Byť upravený a pekne oblečený, dobre vyzerať. Starať sa o svoj vzhľad, kondíciu a zdravie. A snažiť sa byť dobrým človekom v prvom rade. Podstatou krásy ženy je cítiť sa dobre a mať sa rada. Vtedy vnútorná krása rozžiari vonkajší vzhľad.
Hovorí sa, že neexistuje škaredá žena, sú len muži bez fantázie. Netreba zabúdať, milí páni, že aj tá najmenej pekná žena na svete má v sebe krehkú dušu, ktorú je veľmi ľahké raniť. Vášeň k životu a sebaláska sú možno viac ako nejaký faldík či veľký nos.
Tolerujme sa navzájom a vnímajme krásu srdcom.
PS: Chcela by som poznať aj názor nejakého objektívne zmýšľajúceho chlapa na túto tému, aby tému ženskej krásy nerozoberali iba ženy. Teším sa, milí kolegovia.
