Kde je vôľa, tam je cesta

Prinášam skutočne inšpiratívny príbeh mojej kamarátky Janky z Česka, ktorej húževnatú cestu za štíhlym telom s veľkým obdivom už niekoľko rokov sledujem.

S Janičkou sme sa spoznali pred 11 rokmi na jednom českom fóre o delenej strave. Nejaká šťastná náhoda chcela, aby sme sa tam vtedy zišli veľmi skvelá partička ľudí, čo si navzájom „sadli“. V našej vtedajšej skupinke sme zažili vzájomnú podporu, súdržnosť, spolupatričnosť a láskavú ochotu si vzájomne poradiť, pomôcť a jedna druhú povzbudiť. Bola to jediná virtuálna skupina, kde som nikdy nezažila žiadny hejt, výsmech či rýpanie. Boli to veľmi fajn časy a je veľká škoda, že dnes takéto podporné skupiny už vôbec nie sú také podporné, skôr naopak.

S Jankou sme sa, žiaľ, nikdy nestretli osobne, ale spriatelili sme sa na Facebooku a navzájom sa sledujeme na Instagrame. Sme teda stále v sporadickom kontakte a v „obraze“ o tom, čo sa deje v našich životoch.

Jankin boj s kilogramami začal už v časoch, keď ešte nemala deti. Tiež si opakovane zažila ten víťazoslávny pocit po zhodení niekoľkých kíl , ale aj pocit znechutenia po ich opätovnom nabratí. Jojo efekt, klasický scenár dlhoročných bojovníkov s nadváhou. Záchvaty prejedania prekladané záchvatmi cvičenia, ktoré ju ale príliš nebavilo, keďže samu seba v tom čase označovala ako nešportovca. Cvičenie, ako ona sama vraví, nebolo trvalé, pravidelné a hlavne NEBOLO od srdca a s láskou.

Avšak po narodení druhého dieťaťa nastal zlom. Rozhodla sa zabojovať, tentokrát už raz a navždy. 

Najprv pomocou delenej stravy zhodila prvé popôrodné kilá. Potom však prišla fáza, kedy to už s delenou stravou viac dole nešlo. Ešte stále však nebola spokojná s číslom na váhe a s tým, čo videla v zrkadle, tak sa rozhodla, že musí okrem stravy ešte „pohnout zadkem“. A tak začala rozmýšľať o tom, akému športu sa začne venovať. V hlave jediný cieľ: SCHUDNÚŤ!

Rozhodovanie to bolo ťažké, vzhľadom na to, že k žiadnemu športu vrúcny vzťah nemala. Nakoniec sa nepochopiteľne rozhodla pre beh. Nepochopiteľne preto, lebo beh neznášala. Bola to navyše nočná mora školského telocviku. Rovnako ako celý telocvik! Bola však presvedčená o tom, že behom schudne a tak sa do toho pustila.

Janka je vášnivá čitateľka kníh, tak pochopiteľne pred prvým behom siahla po literatúre, z ktorej sa mohla dozvedieť niečo o behaní. Literatúra odporučila začať s behom na 5km.

Začiatok opisuje ako veľmi ťažký. Bolesť v nohách, v pľúcach, lapanie po vzduchu. Keďže s nulovou kondíciou nebola schopná odbehnúť 5 km na prvý šup, striedala beh s chôdzou a vidina štíhleho tela ju motivovala takýmto spôsobom prejsť tých 5 km hneď v prvý deň. Nasledoval pocit hrdosti a eufórie, že dokázala prekonať samu seba. Na ďalší deň teda vybehla znovu… Tak to fungovalo pár týždňov. Behávala 3-4krát týždenne. Stále nie s láskou a nadšením. Chcela len schudnúť.

Ale čo sa nestalo? Po niekoľkých týždňoch sa pristihla pri tom, že sa na svoj beh teší. Že ju to baví a napĺňa. 

Odvtedy prešlo už niekoľko rokov a na Jankinom Instagrame pravidelne niekoľkokrát v týždni pribúdajú fotky z jej ranného behu. Svojou vášňou k nemu a rôznymi sezónnymi výzvami inšpiruje mnohých ďalších ľudí. Z nešportovca a odporcu behu sa stal vášnivý bežec.

Okrem toho sa Janka veľmi aktívne venuje jóge. Vyskúšala aj rôzne cvičenia na doma napr. Jilian, Hanku Kynychovú či cvičebný program INSANITY, FOCUS T 25 a mnohé iné. 

Rada od Janky je nájsť si pohyb, ktorý človeka bude baviť. Sama dobre vie, aké ťažké je nájsť si to „svoje“ pre človeka, ktorý nechová prirodzenú lásku k športu. A podľa jej príkladu odporúča hľadať, nevzdať sa hneď pri prvom neúspechu, dať pohybu a cvičeniu šancu, aby nás chytil za srdce. Ona sama dnes nechápe, ako mohla predtým žiť bez pravidelného športovania. Podarilo sa jej nájsť cestu k tomu, aby pohyb nebrala ako nutné zlo, či súčasť redukcie váhy, ale ako úžasnú a prirodzenú súčasť života, ktorá robí dobre telu a napĺňa dušu.

Čo sa týka stravovania, po skúsenostiach so zdravšími i nezdravými diétami nakoniec pochopila, že musí začať jesť a skamarátila sa s bielkovinami, sacharidmi i tukmi. Dnes z nej aj skrz fotografie vyžaruje vnútorný pokoj, rovnováha a láskavosť.

A nakoniec niekoľko rád, ako trvalo a efektívne schudnúť priamo od Janky:

1. Srovnej si v hlavě proč to děláš a co očekáváš.
2. Největší část úspěchu tkví v jídle – změň své stravovací návyky.
3. Buď trpělivý.
4. Najdi pohyb, který tě bude bavit (v ideálním případě ho i pravidelně praktikuj 🙂 )
5. Pochval se za každý další den, kdy se snažíš nových návyků držet.
6. Buď trpělivý.
7. Vynecháním tréningu nebo zhřešením v jídle svět nekončí a tvoje cesta za lepším JÁ už vůbec ne.
8. Všímej si víc svých předností než nedostatků.
9. Nezapomínej na pravidelný pitný režim.
10. BUĎ TRPĚLIVÝ. Výsledky se dostaví, někdy to nejde tak rychle, jak by si člověk přál, ale dej svému tělu čas, aby ti uvěřilo, že to s ním myslíš vážně a že se nevrháš jen do krátkodobé diety v zoufalé touze mít ji už za sebou, aby sis dal kus dortu.
11. Nezapomínej, že VŠECHNO je v hlavě.
12. Nedávej si žádné šibeniční termíny (do 1. července zhubnu 15 kg a místo břicha budu mít pekáč buchet, jinak to léto nebude stát za nic!)

Ne, nezbláznila jsem se a není to ani chyba tisku, bod 3, 6 a 10 se opravdu shoduje a je velmi důležitý. Co když po dvou, třech, čtyřech týdnech jakékoliv změny, na které jsme pracně dřeli, nevidíme žádný (pro nás uspokojující) výsledek? V tu chvíli začneme pochybovat, má to vůbec cenu? Začneme být netrpěliví. Začneme se víc pozorovat. Začne nás to zkrátka pěkně stresovat a štvát.

Každý den není růžový, ale přesto se mi večer líp usíná, když vím, že mám za sebou den, kdy jsem se víceméně úspěšně držela svých zásad a pod náhlým návalem stresu nebo tlaku někde zvenčí do sebe zbytečně nenatlačila tatranku (nebo dvě).

Buďte důslední, ale ne přehnaně sebekritičtí. Sama jsem mnohokrát zažila, jak je těžké pokračovat dál, když mám hlavu zavalenou výčitkami svědomí, že jsem dnes to a to nezvládla tak, jak jsem chtěla. Že nejsem dost dobrá na to, abych to zvládla. Jaké vidím plus v tom, že nejde všechno hned? Čím déle na sobě pracujete, ať už po fyzické či mentální stránce, tím větší je pravděpodobnost, že se nové návyky stanou skutečnou a dlouhodobou součástí vašeho života. Že změna bude trvalá. Že to není jen na chvíli, ale napořád.

Najednou zjistíte, že už se vlastně ani tolik snažit nemusíte, protože se to všechno pomalu začalo stávat vaší přirozenou součástí. Což by měl být náš hlavní cíl. Trvalá změna , přinášejíci nám uspokojení a radost. Dobrý pocit ze sebe sama…

Spoluautor: Jana Gimenezová