Poznáme nepriateľa a vieme, čo musíme urobiť. Ale ako na to?
Časť piata: o hľadaní vinníka
Cesta k vytvoreniu stravovacieho systému GAPS trvala niekoľko desaťročí. Nekonvenční lekári sa snažili využiť úpravu stravy na zlepšenie zdravotného stavu svojich pacientov už v prvej polovici 20. storočia. Na ilustráciu ich snaženia (a na vysvetlenie rozdielu medzi GAPS a inými stravovacími systémami) uvádzam pár príkladov.
Jednou z prvých ciest bola ketóza – drastické obmedzenie sacharidov v strave. Používala sa už pred 100 rokmi na liečbu epilepsie. Bola úspešná, no mala svoje problémy: totiž, dodržiavať ketózu dlhodobo je veľmi ťažké. Dodržiavanie rôznych variánt ketodiéty vyžaduje presné váženie a počítanie, často priam prítomnosť diétnej sestry, ktorá poradí so správnym pomerom živín. Navyše, u časti pacientov sa po návrate k normálnej strave vrátili aj ťažkosti.
Ďalšou, a veľmi často používanou metódou, je GFCF diéta (gluten-free, casein-free), odporúčaná pre deti s autizmom. Áno, lepok a kazeín, bielkoviny v pšenici a mlieku, sú veľmi častým potravinovým alergénom a ľudia s GAPS by ich rozhodne nemali prijímať. Lenže – toto je opäť len polovičaté riešenie. Ukázalo sa, že lepok je len vrchol ľadovca, pokiaľ ide o problémy s trávením obilnín.
Keď sa podrobne skúmali jednotlivé zložky potravy, ukázalo sa, že vinníka musíme hľadať medzi sacharidami. Totiž, nie je sacharid ako sacharid. Jednoduché sacharidy v ovocí a zelenine naše telo spracuje bez najmenších problémov. Obrovským prúserom je biela smrť – klasický stolný cukor. Z neho sa kŕmia oportunistické kvasinky, preto jeho vylúčenie zo stravy je základným pilierom protikvasinkovej diéty. U ľudí s GAPS je problémom aj trávenie dlhých molekúl škrobov – sacharidov v obilninách či zemiakoch. Podobný problém je aj s laktózou – mliečnym cukrom. Na ich spracovanie potrebujeme kolónu dobrých baktérií a poriadne fungujúce črevo.
Značnú šarapatu v strave narobil aj boom „moderných“ pokrmov. Určite si pamätáte na križiacku výpravu proti klasickým živočíšnym tukom a ich náhradu rastlinnými olejmi. Áno, dnes vám väčšina lekárov povie, že niet nad poctivý domáci šmalec, ale donedávna to bolo naopak.
Alebo taká sója. Tiež „hurá“ jedlo. Prúser je, že v Ázii sa konzumuje vo forme celých bôbov, prípadne ako fermentovaný produkt v sójovej omáčke. Západný svet začal zo sóje ťahať čistú bielkovinu a strkať ju všade, od náhrad materského mlieka, cez balené polotovary po „zázračné“ sypké zmesi na prípravu výživných koktejlov. Bohužiaľ, pri získavaní sójovej bielkoviny sa používajú ťažké kovy (a ich stopové množstvo ostáva v potravine!) a výsledný produkt je silným potravinovým alergénom.
Pokiaľ ide o zoznam zakázaných potravín pri GAPS, číslo 1 sú priemyselne spracované jedlá. Aj Zuzka Light kedysi vyhlásila, že ak chcete jesť zdravo, vyberte si to, čo by jedol váš pradedo. A mala pravdu, určite by sa nenapchával polotovarmi.
Pri GAPS je potrebné vynechať všetky potenciálne potravinové alergény, klasický cukor a všetky obilniny a škrobové druhy zeleniny (takže nie len pšenicu, no aj ryžu, kukuricu a zemiaky, dokonca ja škrobovité druhy strukovín).
Fajn, poviete si. A čo mám teda jesť…?
