Predal dokonca aj olympijskú medailu

Za vlastné chyby sa platí dvojnásobná daň. Touto starou múdrosťou by sa dalo vyjadriť to, čo zostalo z úspešnej kariéry bývalého reprezentanta ČSSR v boxe Jána Franeka. Deväťnásobný majster republiky a držiteľ bronzovej olympijskej medaily z OH 1980 v Moskve pocítil, ako chutí sláva a hviezdny úspech. No pád z hviezdnej výšky je potom o to bolestivejší. Ján Franek padol až na úplné dno.

Narodil sa 14. apríla 1960 v Gbeľanoch pri Žiline a ako každý chlapec skúšal rôzne športy. Keďže rád pozeral akčné filmy a zo športu najmä zápasy z boxerského ringu, bolo jasné, akým smerom sa raz vydá.

S boxom začínal v Martine, kde sa učil za strojného zámočníka. Krátko pôsobil v Dubnici a potom v Ústí nad Labem, kde vojenčil. V TJ ZŤS Martin získal deväť titulov československého majstra. Forma stúpala a slovenský pästiar dostal možnosť štartovať na OH v Moskve. Tu prišiel jeho životný úspech. V 1. kole v kategórii do 71 kg knokautoval Taliana Gravina. V druhom kole jeho bulharského súpera rozhodcovia diskvalifikovali za nešportový spôsob boja. Vo štvrťfinále poslal Franek na zem Kaomu zo Zambie. Premožiteľa našiel až v semifinálovom súboji, keď nestačil na neskoršieho víťaza olympijského turnaja Martineza z Kuby. Po dvadsiatich rokoch pôstu tak boxer z Československa vystúpil na olympijský stupeň víťazov. Bronzová medaila je dodnes poslednou olympijskou medailou z boxerského ringu pre Slovensko.

Tu, na tomto mieste sa ale sláva končí a nastupuje tvrdý pád. Tú najväčšiu ranu totiž nedostal Ján Franek v boxerskom ringu, ale v aréne zvanej život. Možno mladý vek (veď mal len 20 rokov), možno príležitosť, keďže sa zamestnal ako ochrankár v žilinskom kasíne, urobili svoje a možno to jednoducho malo všetko tak byť, aby ho život vyskúšal. Ján Franek podľahol hráčskej vášni k automatom, ktorá v kombinácii s alkoholom urobila svoje. „Raz som v robote hodil do automatu nejaké koruny a keď som párkrát vyhral, myslel som si, že to tak bude stále,“ povedal boxer s vycibrenou technikou a vynikajúcim reflexom, ktorý v kasínach a hracích automatoch utratil tisíce korún. Dvakrát sa dostal do väzenia a prišiel o celý majetok, predal dokonca aj olympijskú medailu. Z úspešného športovca sa stal bezdomovec.

Pomocnú ruku sa mu snažil podať Slovenský olympijský výbor, ktorý mu vybavil ubytovňu. V Slovenskom Novom Meste mohol trénovať, venoval sa mládeži. Na október 2009 plánoval exhibičné stretnutie s majstrom Európy 1979 Rostislavom Osičkom. Napokon z boja nič nebolo, pretože Franek si zlomil na tréningu spodnú čeľusť.

Dnes žije bývalý úspešný pästiar v Žiline, jeho domovom sa stala cirkevná ubytovňa. Žije z dôchodku. S alkoholom už problém nemá, vyprchala z neho aj hráčska vášeň. Naďalej však sníva jeden krásny sen. „Chcel by som malé fitnescentrum, niekoľko vriec na boxovanie a pár šikovných chlapcov. Nemusia mať talent, stačí ak im bude srdce biť pre box a budú mať chuť na tréning. Urobím z nich to, čím som v osemnástich rokoch býval ja,“ dušuje sa.

Ostáva nám len veriť, že Ján Franek si splní svoj sen a raz možno objaví aj ďalšieho víťaza v boxerskom ringu. Najprv ale musí zvíťaziť on sám. A my mu želáme, aby v súboji, kde oproti nemu stojí oveľa tvrdší súper ako je boxerská päsť, v súboji zvanom závislosť, raz a navždy vyhral.