Vo svete športu, fitness a chudnutia pozná hádam každý pojem CHEAT DAY. A ak náhodou niekto nevie vo co gou, tak je to jeden prežierací deň v diéte. Teda deň, kedy človek svoju diétu „podvádza“ (od slova cheat). Stretla som sa už aj s „poslovenšteným“ názvom hriešny deň.
Cheat day je medzi fitness nadšencami celkom populárny pojem. Jedni ho velebia, iní zatracujú. A ešte tu máme tretiu skupinu, ktorá síce nefandí cheat dňu, ale v princípe schvaľuje cheat meal, teda jedno „hriešne“ jedlo raz za čas.
Zdá sa nemožné, alebo prinajmenšom mimoriadne ťažké, dodržiavať zdravú stravu na 100%. Každého raz za čas prepadne chuť na niečo, čo nezapadá do zdravého jedálnička či kalorických tabuliek. Aby sa teda diéta ľahšie zvládla, odporúčajú niektorí odborníci zaradiť do režimu cheat meal alebo cheat day. Cielene si naplánovať prejedací deň, alebo aspoň jedno nezdravé vysoko kalorické jedlo raz za čas. Dať hrdlu, čo ráči. Alebo lepšie povedané mozgu.
Pre športovcov, ktorí tvrdo makajú a prísne dodržiavajú stravovací plán, to môže byť veľmi príjemná pauza. Alebo niektorí to berú ako občasnú odmenu. Stretla som sa opakovane už aj s názorom, že cheat day môže pomôcť, keď sa dlhodobejšie zastaví progres napr. v chudnutí. Dopriať telu a hlave pôžitok z nezdravého jedla, aby naskočením späť do režimu telo pochopilo, že má začať znova chudnúť. Ale neviem, či je to niečím podložené, je to skôr len taká laická skúsenosť ľudí, čo to skúsili sami na sebe.
Cheat day teda môže byť celkom príjemnou motiváciou v časoch, kedy je pre človeka z rôznych dôvodov ťažké dodržiavať striktný stravovací režim.
Problém nastáva, ak má človek nejakú poruchu príjmu potravy. Pretože potom pre neho môže byť naozaj ťažké vrátiť sa späť ku kontrole nad jedlom. A veľakrát sa mu to ani nepodarí. Napríklad JA. Pre mňa cheat day rozhodne nie je vhodný, lebo to väčšinou skončí cheat weekom alebo rovno cheat rokom. A rozhodne nie som jediná. Keď zídem z cesty, neviem sa na ňu vrátiť.
A to je aj dôvodom, prečo iná skupina výživových poradcov tieto podvádzacie dni neodporúča. Upriamujú viac pozornosť na pestrú stravu, dostatok všetkých makroživín, aby telo nehladovalo a nemalo potom sacharidové túžby.
Na internete sa môžeme stretnúť s ešte jedným, veľmi rozumným názorom na cheat day/meal, ktorý hovorí o tom, že to má isté hranice. Že zaradenie takéhoto dňa alebo jedla nedáva človeku povolenie urobiť zo seba popolnicu a najesť sa do prasknutia všetkého možného. Podľa tohto názoru je povolené dať si čo chcete, na čo máte chuť, zjesť kalórie naviac, maximálne však do 500 kcal navyše. Alebo dokonca si aj napriek hriešnemu jedlu ustrážiť kalórie v ostatných jedlách dňa a neprekročiť tak svoj príjem. V skratke povedané : príliš to neprestreliť.
Musím požiadať vedenie redakcie a samostatnú rubriku s názvom: Zlatá stredná cesta.
Pretože sa zas a znova dostávam k tomu, že to chce všetko s rozumom, mierou a kľudnou hlavou. Každý pozná sám seba a vie, čo na neho platí a čo je naopak cestou k záchvatovému prejedaniu. A na základe sebapoznania, sily sebadisciplíny a vlastných nastavení v hlave sa rozhodnúť, či je pre neho cheat day vhodný alebo nie.
Za mňa k tomu môžem dodať už len toľko, že keďže je priam nemožné ísť si svojim stravovacím režimom striktne deň čo deň, občasné zaradenie JEDNÉHO jedla pomimo je ok. Alebo ani nie pomimo, ale namiesto niektorého hlavného jedla. Hlavne preto, že si to niekedy vyžaduje situácia, veď si nebudeme na rodinné oslavy nosiť svoje diétne jedlo v krabičke. Ak sa teda nemienime oslavám celoživotne vyhnúť.
Ale netýka sa to len osláv a romantickej večere pri sviečkach. Niekedy je proste len tak chuť na niečo. Tak si treba dať, bez výčitiek, vychutnať si to a nevrátiť sa z cesty späť na jej začiatok, ale v nej pokračovať. A brať to tak, že tá cesta je cieľ. Svet sa točí ďalej.
PS: Raz za čas rozumej raz za 2-3 týždne.
