Dúfam, že:
… 1. keď si už nebudeme môcť zapamätať EURO 2020 vďaka tomu, kde sa hrá, lebo sa hrá všade, od Sevilly až po Baku, že si ho zapamätáme vďaka výbornému futbalu, aj keď ho po skúsenostiach z EURO 2016 vo všetkých 51 zápasoch neočakávam;
… 2. neuvidíme 108-minútové zápasy, vďaka neustálym analýzam VAR-u;
… 3. COVID nezasiahne do priebehu šampionátu, ktorý bol kvôli pandémii o rok odložený;
… 4. budeme svedkami fantastických okamihov, na ktoré sa nedá zabudnúť a ktoré budú rovnako magické ako súčasti tohto môjho historického clipboardu: Jašinove zákroky (1960), španielsky triumf pred 100-tisíc divákmi na Bernabeu (1964), talianske šťastie v semifinálovom žrebe a v opakovanom finále (1968), góly Bombera Mullera (1972), Panenkova penalta (1976), hlavičková obluda Hrubesch (1980), Platiniho surrealistický gólostroj (1984), van Bastenov volej (1988), dánsky výlet do Švédska (1992), Poborského lob (1996), Trezeguetov zlatý gól (2000), grécka haluzná odysea (2004), miestami nudné , ale inak skvelé, neodolateľné, revolučné a ponižujúce španielske tiki-taka (2008 a 2012) či ako Ronaldove slzy v Paríži (2016);
… 5. vyhrá mužstvo, produkujúce najlepší futbal;
… 6. zažijeme ikonické chvíle pre náš futbal, podobné gólom v sieti Talianska na MS 2010, či ukážkovým gólovým ťahom Weissa a Hamšíka na EURO 2016 alebo schopnosť odolávať súperom, akú sme ukázali pred piatimi rokmi proti Anglicku; Slovensko do toho!
