PREMIER LEAGUE 2013/2014 … 38.kolo

Dokonalosť je úžasná vec, má ale jednu chybu. Veští koniec. A ten sa blíži aj futbalovému dianiu na anglických trávnikoch Premier League 2013/2014…

CARDIFF – CHELSEA

Cardiff sa do elitnej dvadsiatky top divízie na ostrovoch dostal po 50-ich rokoch, bojoval, vypredával domáci štadión, no nepresvedčil a opúšťa anglický futbal s modrou krvou. Tréner Solskjaer považuje za najväčšie sklamanie svoju neschopnosť viac motivovať a zmeniť tím.

Chelsea už titul nezíska, a aj keď Mourinho isto nebude súhlasiť, práve preňho znamená vyhrať striebro /alebo bronz/ prehrať zlato.

Na Cardiff City Stadium sa hrá o česť. Tá velí, že The Bluebirds pri rozlúčke s top flight pôjdu na doraz.

FULHAM – CRYSTAL PALACE

K Fulhamu mám priam intímny vzťah, ako jediný z Premier League som ho videl naživo hrať hneď dvakrát, a i preto beriem jeho vypadnutie z nej dosť nostalgicky. Vieru, že Magath dokáže skoro nemožné a zachráni Chalupárov v lige skolil holý fakt, že fyzicky ani mentálne na to londýnsky tím nemal. Skromný Craven Cottage má neporovnateľný majestát magiky, bude mi chýbať.

Pulisov Crystal Palace kope až nečakane dobre a v strede tabuľky, dnes si príde k susedom nonšalantne odkopať povinnú jazdu. Najskôr remízovú.

HULL – EVERTON

Hull neohúril, no i keď so šmaľcom a škvarkami na futbalovom displayi, prežil. Everton hral jeden z najpohľadnejších futbalíkov v lige, Lukaku, Mirallas, či Baines boli najkrajšími utekajúcimi panáčikmi na zelenej obrazovke SkySport 1-4. Dikes, lads.

Everton neprehrá. Lebo nevie.

LIVERPOOL – NEWCASTLE

Nie som vyložený klubista, Gerrardov fatálny prešmyk a následnú futbalovú tragédiu na Crystal Palace /3:3/ som ale „dal“ iba cez mamin bronchodilatátor. Liverpool sa okradol o titul doslova sám, pri sile tímov ako Chelsea, City, Arsenal, Everton či Manchester United v ďalšej sezóne vidím jeho šance na titul znova len cez farebné šošovky z Cyberdoga na Camdene.

Newcastle mal určite na viac ako na 9.miesto tabuľky, „nedá se ale pořád svítit“. Alan Pardew v kresle manažéra Magpies odviedol každopádne slušný kus roboty.

Liverpool dnes musí vyhrať a čakať na prehru City. Potom je titul predsa len jeho. Ak veríte v menší zázrak, povedzte, že Nela uhrá soprán v alte.

MAN CITY – WEST HAM

Po minulotýždňovej návšteve vyslneného 35-tisícového Upton Parku som sa do jeho bublifukov a Bubbles in the Air na West Hame celkom slušne spravil, dnes by taký jeden vyfúknutý a rovno aj s titulom na Etihad Stadium Carrollovi a spol nejeden z nás určite doprial. Zavrite oči a povedzte boa, boys, to by bola šouka !

City zmyli v stredajšom daždi Aston Villu 4:0 a dnes hrajú definitívne o prvé husle na zelenom pódiu anglického futbalového top orchestra. Nemyslím, že dajú Kladivárom čo i malú šancu. Sorry, Steven.

NORWICH – ARSENAL

Kanáriky z Norwichu tiež neprežijú let medzi najlepšími a dnes to bude doma na Carrow Road posledný plač do dlaní. Aj Arsenal mal v lige na viac, v jeho prípade platí, že všetko je ako malo byť, len inak, ako chcel on sám.

Arsenal neprehrá. Už sa mu neoplatí.

SOUTHAMPTON – MAN UNITED

Svätci od sv. Márie, toť ďalšia noblesa futbalových lánov Premier League. Rýchlosť umu premenená v realitu na pľaci, Pochettinova filozofia a jeho trio Lambert, Rodriguez, Lallana, červený diplom futbalového Oxfordu a Cambridgu v jednom. Uchhty.

United. Davidova malá apokalypsa a polámané vidly v Diabolstve Snov. Inak škoda slov.

Southampton neprehrá. Ak nepostaví céčko.

SUNDERLAND – SWANSEA

Gus Poyet je najväčší čarodejník v lige, keď vydá svoju Knihu zázrakov, stojím v rade s fixou v kešeni ako susedova Katka na bíbera. Niekto utečie hrobárovi z lopaty, Sunderland ho záverečnou sériou, v ktorej porazil okrem iných aj Chelsea a Man United, rovno zabil.

Swansea stratila bez Laudrupa čaro, kúzlo i šarm. Taká Zuzanka Hraškuľča, púpavka, žubrienka, čo futbalovo zaplače i postenká. Zato Wilfried Bony by ma dostal kedy chce.

Sunderland asi kopne valec.

TOTTENHAM – ASTON VILLA

Tottenham ma skôr nenaplnil ako potešil, Lennon bol väčšinou na tráve sám ako John keď opustil The Beatles. V tabuľke 15-ta Villa mi občas pripomínala polámané uesbečko, čo chcelo spustiť Annu Kareninu. Benteke je každopádne Delobuch.

Bitka mľandravých tak za dva. Alebo za tri. Ani nie tak kto z koho, ako „koho z kto“. Heh.

WEST BROMWICH – STOKE

West Brom Albion bol v Premier League ako Slovensko v Európskej Únii, nič moč, ale môže byť. Pocit krásy a romantizmu netreba vraj hľadať, nájde si vás sám, na zelenom drne Hawthorns v každom ale prípade sotva. Až na prípad manekýna Sessegnona.

Hughsovi Hrnčiari už neboli len krvavá slina, vysunutá sánka a zaťatá päsť, Markovi všetka česť. Peter Odemwingie. Čudeso, ale umí.

A Stoke neprehrá. Lebo Crouch.

Ako v úvode už spomenuté bolo, dnešnou májovou nedeľou dojdú farby palete futbalového vzrušenia spoza Anglického kanála, farby, čo z času načas skrášlili fádny kruh života budíček – robota – pivo – fajka – spať , nie je ale dôvod na rmut. Dobre si odpočiňte, prepnite na ľadový Minsk, potom na juhoamerickú sambu a v auguste zas dočítania, amigos.

Keď, veru, Bože, dáš …