Éra Marcela Bielsu, argentínskeho futbalového fakíra v trénerskom kresle Peacocks, sa skončila. Bo ako sa vraví, všetko trvá iba do konca.
Skrz tvrdú prácu vyrobil Marcelo z nedávneho druholigistu z Elland Road maratónskych šprintérov i loptových ekvilibristov profilujúcich jeden z najrýdzejších „futbalov“ na guľatej zemi. Marcelo neriešil výsledky, riešil hernú perfekciu. Ukrýval vieru vo fungujúci i estetický ideál, akým sa má futbal hrať. Že nie trofeje, ale dokonalosť dáva futbalu zmysel.
Marcelo je známy tým, že verí v 29 rozličných herných formácií a verí aj v to, že každý hráč si ich všetky musí vyskúšať a zvládnuť zároveň. Nekompromisný dríč a altruista, „Bielsa Burnout“ poslalo nejedného borca po pár sezónach k fyzickému dnu. Marcelo nechal hráčov Leedsu zbierať tri hodiny smeti okolo ihriska, aby si uvedomili, ako ťažko treba ľuďom pracovať, aby si zarobili na lístok na ich zápas. Klub pod vedením Bielsu postavil ihriská i polikliniku. Pre ľudí v núdzi vyzbierali Pávy pri jednej z akcií 40-tisíc libier. Po fiasku Argentíny v roku 2002 na majstrovstvách sveta strávil Marcelo tri mesiace v kláštore. Keď v Čile trénoval repre, dal zrekonštruovať tréningové centrum a sám naň prispel. Potom sa doň presťahoval a tri a pol roka býval v izbe s veľkosťou dva krát tri metre.
Leedsu sa dlhodobo zranili kľúčoví hráči /Bamford, Phillips, Struik…/ a Bielsa sa ani raz neposťažoval. Nedokázal ale zmeniť svoje futbalové myslenie a to ho pri pragmatizme súčasného futbalu zákonite pochovalo. Jeho hypermoderna, ktorá neguje prvoradosť zlata a na oltárny piedestál guľatej hry hier kladie skôr jej podstatu a primárne poslanie – ľudskú radosť, však ostáva s tými, čo milujú futbal už navždy.
Vďaka, Mr.Bielsa
