Šesť otázok: Matúš Lukáč

Študovaný právnik, emotívny pracant, erudovaný špecialista na Premier League, milovník železa, komentátor CANAL+ Sport. Dámy a páni, Lukáč. Matúš Lukáč.

Ako prebieha ontogenéza športového komentátora tvojho typu?

Rovnako ako v ostatných povolaniach. Dôležitá je chuť na sebe neustále pracovať, sebareflexia a pochopenie, že najdôležitejší je šport a nie jeho komentár. Nie som tam preto, aby som „predával“ sám seba, ale aby som divákovi čo najlepšie priblížil zážitok zo sledovania samotného športu.

Každý komentátor má svoj štýl a mal by mu byť verný, pretože ak nie je vo svojej koži, je to cítiť. Mojou devízou je emotívny prejav a tým nemyslím len v situáciách, keď padne gól alebo v prípade veľkej šance. Rád sa hrám s intonáciou, snažím sa uzatvárať myšlienky, teda ísť hlasom „do bodky“, ale zároveň sa odmlčať, dať divákovi priestor, aby sa nadýchol a tiež doslova nasal atmosféru zo štadióna.

Slovná zásoba, architektúra myšlienok, pohotovosť, znalosť veci. Ako si to zvládol a zvládaš?

Prirodzene. Samozrejme v začiatkoch bola štylizácia myšlienok iná ako dnes. Dôležitá je pohotovosť, schopnosť využiť informácie v správnom čase i množstve. Taktiež je nevyhnutné podať informácie zrozumiteľne.

Mojou výhodou je, že 95% mojej práce sa spája s Premier league, takže sa môžem koncentrovať na jednu futbalovú súťaž. Navyše som mal a stále mám možnosť počúvať anglických komentátorov a inšpirovať sa v rámci ich pracovnej schémy – ako vyzerajú v ich podaní úvody zápasov a pod.

Tvoje ľudské a športové vzory?

Ľudský vzor nemám. Športových vzorov som mal v detstve, keď som ešte hrával futbal, niekoľko. Boli nimi brankári – v Anglicku Peter Schmeichel, v Španielsku Santiago Cañizares, v Nemecku Oliver Kahn a v Taliansku Angelo Peruzzi a neskôr Gianluigi Buffon.

Ako často si v posilke a čo v nej preferuješ najviac?

Kedysi to bolo častejšie ako v súčasnosti. Momentálne 2-3 krát do týždňa. Stačia mi činky, závažia a čistá myseľ. Pre mňa je cvičenie ideálnym únikom z reality.

Čím by si sa živil, keby si nerobil to, čo robíš?

Zrejme ako právnik či prokurátor, keďže som vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Máš nejaké pracovné motto?

Užívaj si, že môžeš robiť to, čo ťa baví. Čo by za to mnohí iní dali. Buď vždy pripravený, zakaždým ideš so svojím menom na trh.

Ďakujeme za rozhovor, Matúš.