Má 16 rokov a je hráčom druholigového staršieho dorastu Partizána Bardejov. Najčastejšie sa objavuje na pravom krídle. Študent Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove. Samuel Šoltys.
Kedy, ako a prečo futbal?
Už ako malý chlapec som bol rodičmi vedený k aktívnemu spôsobu života. Snažil som sa „kamarátiť“ nielen s futbalom, obľuboval som aj rôzne iné športy ako hokej, tenis či cyklistiku. Ani jeden z nich ma však neoslovil takou mierou ako ten najkrajší z nich.
Už ako prváka ma lopta doslova fascinovala a vždy som mal obrovskú chuť len tak si do nej kopnúť. Prišli moje „prvé futbalové kroky“. Bavilo ma len tak si zahrať s kamarátmi, bez pravidiel, bez taktiky, bez rozhodcu, len tak pre radosť, dobrý pocit a úsmev na tvári. Vo svojich 11-ich rokoch som sa na podnet jedného z mojich kamarátov stal členom bardejovských Partizánov. Spočiatku som to nemal jednoduché, či ohľadne tréningov alebo zápasov, lebo som prišiel medzi chlapcov, ktorí spolu hrávali už od prípravok a trvalo mi vážne dlho, kým som sa ako – tak adaptoval. Som vďačný, že som to vtedy hneď nenechal tak.
Ktorá je tvoja najobľúbenejšia a najneobľúbenejšia futbalová činnosť na tréningu a v zápase?
Ako každý futbalista, aj ja dávam veľmi rád góly. Streliť gól (obzvlášť víťazný) je jeden z najkrajších pocitov, aký nám futbal dokáže dať. Niekedy sú emócie naozaj neopísateľné. Bavia ma taktiež mnohé bežné veci v tréningu. Či už je to streľba, rôzne prihrávkové cvičenia, ukazovačky, bagá a tiež rôzne malé hry. Niekedy ma veľmi neťahali veci, ktoré súviseli s behom – všelijaké štarty, šprinty, vytrvalostné behy a iné, no časom som zistil, že práve tieto veci mi veľkou mierou pomáhajú zlepšovať sa.
Tréning je 30% úspechu, zvyšok sú odpočinok, strava a duševná pohoda. Ako to zvládaš ty?
Trénujem 4 až 5-krát do týždňa, s tým, že počas sezóny máme každý víkend majstrovský zápas. Ak mám cez víkend príležitosť, rád si idem zahrať futbal s kamarátmi. Na odpočinok sa snažím klásť veľký dôraz, lebo viem, že je pre telo viac ako potrebný. Nie vždy sa mi to však darí. Počas školského roka mi väčšinu času zaberá príprava do školy a učenie. Snažím sa toho naučiť v rámci možností čo najviac. Keď však do tohto rušného kolobehu zavítajú prázdniny, hneď sa chopím príležitosti a naplno využívam svoj voľný čas. Mám veľmi rád prírodu a ak mi počasie praje, sadnem na bicykel a idem sa len tak „pokochať“ všetkým navôkol.
Ohľadom stravy nemám nejaké veľké pravidlá. Jem všetko čo mi chutí a čo mám rád v primeranom a odporúčanom množstve. A k mojej duševnej pohode? Snažím sa čo najväčšou mierou súperiť s vecami, ktoré na mňa negatívne vplývajú alebo ma ,,vrhajú“ do zlej nálady. A skúšam ich vždy premieňať na tú pozitívnu stranu. Aj napriek tomu, že momentálne už poriadne dlhú dobu vôbec neprežívam najlepšie obdobie čo sa futbalu týka, snažím sa cez to svojim spôsobom „preniesť“ a ešte viac a viac pracovať na svojom či už fyzickom ale aj psychickom rozvoji. Stále verím, že to všetko má svoj zmysel a že všetko sa v našom živote deje z nejakého dôvodu. Cítim, že tá iskra, ktorú vo mne futbal kedysi dávno zažal ešte nehodlá zhasnúť, a vášeň ktorú pre tento šport mám vo mne neustále pretrváva.
Pred bytovkou sme ako chlapci súťažili v počte koníčkov. Pochváľ sa…
Síce som ich už dlhší čas nepočítal, no naposledy (ak si dobré pamätám) to bolo niečo okolo 740. Bolo to asi rok a pol dozadu, čiže už viem, čo v najbližšej dobe vyskúšam znova! Dúfam, že už vo vyšších číslach.
Tvoj futbalový vzor a prečo?
Sledoval som a stále sledujem prácu, výkony a správanie mnohých futbalistov. Som jeden z tých „šťastných“, ktorí ešte stihli asi najveľkolepejšiu éru futbalu vôbec, v ktorej súperili dvaja najväčší giganti histórie tohto famózneho športu – Lionel Messi a Cristiano Ronaldo. Jeden z nich sa stal akýmsi mojim vzorom a príkladom v mnohých veciach. Je to Messi, ktorý ma fascinoval svojim príbehom a svojou cestou ktorou sa (samozrejme spolu s Cristianom) dostal na úroveň, ktorá je skrátka neprekonateľná. Obaja sa stali idolmi pre všetkých malých chlapcov, priniesli do svetového futbalu množstvo nezabudnuteľných momentov, na ktoré ja sám rád veľmi rád spomínam a ukázali, že len disciplína a morálka z nich urobila takých ľudí, akými sú dnes. Leo ma očaril aj tým, že aj napriek všetkým týmto faktom ostal skromný a pokorný. Je vždy tichý a sústredený, rozpráva len vtedy, keď je to potrebné. A aj napriek tomu je obrovským lídrom.
Mbappé alebo Haaland?
S Mbappem nemám vôbec žiaden problém. Považujem ho za veľmi talentovaného a šikovného futbalistu, ktorý má parádne futbalové prednosti a je veľkým ťahúňom či už Paríža, alebo samozrejme aj francúzskej reprezentácie, pre ktorú bol podľa mňa extrémne dôležitý na oboch posledných majstrovstvách sveta. Aj napriek tomu, že Mbappe je perfektný futbalista, z tejto už veľmi známej dvojky, som veľkou mierou favorizoval a ešte stále (hoci už trocha menej) favorizujem Haalanda, pretože si už chvályhodné 3 – 4 sezóny drží famóznu streleckú formu. Síce veľa futbalových kritikov a znalcov tvrdí, že Haaland okrem dávania gólov nemá na ihrisku žiadne uplatnenie, až tak veľmi s tým nesúhlasím. Myslím si, že je na ihrisku v každom zápase veľmi dôležitým článkom mužstva a je taktiež famóznym futbalistom. V konečnom dôsledku, futbal sa predsa tak či tak hrá prioritne na góly, či nie?
Samo, ďakujeme a želáme veľa parádnych gólov života.
