Raj do sveta pohody leží neraz úplne nadosah.
Decembrové slnko tesne po slnovrate je nízke jak Teo v prváku na gympli pod basketbalovým košom, Marián Fabián by pribil dvojku z telesnej stopro aj jemu.
Skalpel lúčov na belasom baldachýne ale konečne páre celotýždňovú brudnú perinu čírym zlatom, utriem pokovidový sopeľ a nonšalantne transformujem malý sen v duševné hmatateľno.
Bo raj do sveta pohody leží neraz úplne nadosah.
A cieľom nie je koniec. Cieľom je večnosť…
Nad počasím som plačkal celý život, teraz už nemám čas. Hehehe.
Krátka bombovačka v milovanej Rege vyšla.
Stará pravda vraví, že lepšie dve jazdy na somárskej lúčke ako jedna vyvŕtaná šestka...
Zápas zamračených a slnečných dní balansuje od novembra niekde pri debakli 13:1, dnes je ale...
