Možno mi plano stoja hviezdy, európske majstrovstvá v Nemecku ma nateraz ale slušne sklamali. Herne, napäťovo, a ako by povedal ujo Harabin, najmä e-mo-cio-nál-ne.
Vezmi si Anglicko. Silový pretlak jak divá sviňa, Saka, Kane, Foden, Bellingham, na lavičke Oli Watkins, Palmer, Bowen, či Gordon, kakáš strach už na wecku pred zápasom a oni si ťukajú permanentné, nekreatívne lopty dozadu. 65 minút. Povedz, že si zaplatil na štadión stovečku+, eh.
Alebo Belgicko. Taký Bruyne berie v City štyri stovky tisíc za 7 dní, tu nevie behať. Trossard je v Arsenale superstar, pri pohľade na trávu neveríš, že mu neamputovali obe nohy.
Chorvátsko za zenitom, mentálne prespýdovaný Ronaldo ťapká pred výkopom deti po hlave, aby následne ako ich vzor gestami ponížil českého gólmana. Počas hymien sa píska, tímy sú pretaktizované jak Smer na pódiu, čo tak pridať tímu, ktorý nestrelí v zápase gól mínus jeden bod v tabuľke. Je toto futbalové divadlo o prachoch, o sláve, o pošaškovaní s maskotom na tribúne s pivom alebo a predovšetkým o divákovi a jeho pôžitku z krásy guľatej hry?
Potešili Taliani, Shakiri, parádne idú Turci. Očakávaná bombovačka v Nemecku už môže byť len lepšia. Teším sa na to.
