Ráchel
Je to tu, dnes prišla prvá ,,kríza”. Ani nie pohybová, ale skôr tá písacia. Hýbať by som sa neprestala, robím to totiž kvôli sebe, a kvôli tomu, že sa takto cítim omnoho lepšie. Len som nevedela, či o tom ešte budem každý deň písať tieto reporty. Vo všetkom čo robím u mňa platí, že ak by to malo pomôcť čo i len jednému človeku, tak to stojí za to. A dnes som si povedala, že ten človek môžem pokojne byť aj ja.
Takže dnešok bol opäť v znamení fitka a po včerajšom vrchu a poriadnej svalovici na tricepsoch to boli dnes pre zmenu nohy a zadok. Musím sa priznať, že vrch sa mi cvičí o čosi príjemnejšie, nuž ale keby to bolo jednoduché robil by to každý.
Pozitívum je, že som včera po cvičení zohnala melón. Menšia polovica mi ešte zostala, nedávam jej však viac ako dve hodiny. Asi budem tie melóny nakupovať do zásoby. Čo sa týka pravidelného meteorologického okienka, dnes hlásim o dosť znesiteľnejšie teploty. Dlho to však takto asi nevydrží, a zajtra zrejme opäť očakávajte dávku posťažovania sa.
PS: Nie každý deň je nedeľa, potrebujeme aj stredy.
Ifka
Všetci experti na výchovu detí odporúčajú vytvoriť si s bábätkom čo najskôr dennú rutinu. Dieťa sa tak naučí rozoznávať časti dňa a bude sa cítiť bezpečne.
Súčasťou našej dennej rutiny sú podvečerné prechádzky v kočiariku. Aj dnes asi pol hodiny stepujem po dvore a hromžím na toho idiota, čo začal túrovať motorku presne v momente, keď krpec privrel oči popri tom skúšam tie nudné dychové cvičenia, ktorých cieľom je dať do poriadku moje brušné svaly. Ešte stále sa neviem posadiť z ľahu. Ale každý deň sa dvihnem o kúsok vyššie.
Samo
Týždeň pohodlného kúpania sa v Jadrane dnes strieda krátky, ale o to intenzívnejší výlet na legendárne Plitvické jazerá. Pre tých, čo to tu poznajú, rozhodli sme sa pre trať s označením C. Pre tých čo nie, vysvetlím. Vstup cez vchod č. 1, prejdenie najnavštevovanejších a najznámejších spodných jazier, následne loďka k tým horným, ktoré rovnako ako tie spodné vyrážajú dych. Bonusom sú nádherné vodopády a predovšetkým menšia hustota turistov. Cestou späť sa väčšiu časť cesty zvezieme na panoramatickom autobuse, ktorý pripomína ten z Jurského parku. Posledný úsek je opäť po nohách späť ku vchodu a ďalších niekoľko sto metrov ku autu, ktoré najprv ale musíme nájsť v lese plnšom než parkovisko pred Optimou v nedeľu poobede. Suma sumárum 9 km za 2 a pol hodky aktívnej chôdze. Zážitok skvelý, keby nám na poslednom kilometri+ pred poslednou zastávkou nedošla voda, bol by asi ešte lepší. Ale aspoň rýchlejšie zasyčalo pivečko z bufetu. Plechovkové. Za 4 €. Ale čo si nahováram, v tom momente by som za neho dal aj desať.
Teo
Praženica všetkých vajec sveta vrátane mojich griluje bytie na škvarky, keď sa nútim k ďalšej 50ke zbybov na hrazde, predstavujem si, aké to je byť profi športovcom a drilovať v podstate každý deň celé hodiny skoro to isté. Disciplína ťa ale dostane tam, kde motivácia nikdy.
Kvízovka dňa. Koľko je na svete osemtisícoviek a kto ich zliezol všetky prvý.
