Tak nie, alebo áno? Ak aj tebe začala práve hrať v hlave pesnička od skupiny No name, si už asi starý. Mne začala. Cvičiť, či necvičiť? A ak už aj začneš, tak sú kocky (na bruchu) už naozaj hodené?
Toto bude článok o pozitívnych a negatívnych vplyvoch cvičenia na človeka. Lepšie povedané na mňa, keďže si dovolím poznamenať, že všetko nižšie uvedené sú len pozorovania môjho laického oka. A tela. Na právnickej fakulte sme síce mali ako voliteľný predmet telesnú výchovu (ja som sa hecla a dala som si ho až dva semestre po sebe, a skutočnosť, že zaň boli kredity, hoci len nepatrné množstvo, k tomu prispela naozaj len minimálne), nemám z tejto oblasti žiadne certifikované, ani odborné znalosti. Len to, čím som si prešla, preskákala, predrepovala, prehiptrustovala, prebenchpressovala, a takto by som mohla pokračovať.
Viem, že zrejme väčšina ľudí na otázku, ktorú správu chce počuť ako prvú – dobrú alebo zlú – odpovie, že zlú, ja ale začnem tou dobrou. Najprv teda niečo o pozitívach.
Energia a sila
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, keď pravidelne cvičím, mám naozaj omnoho viac energie. Možno to bude lepším prekrvením mozgu, možno zvýšením endorfínov, pociťujem na sebe menej lenivosti a únavy. A teda logicky aj viac energie. Najviac sa mi osvedčilo cvičiť ráno ešte pred prácou, hoci vstávanie o piatej nikdy nebola moja obľúbená disciplína. Môj deň má vtedy oveľa viac prínosov, keďže už do práce idem po minimálne hodine fyzickej aktivity. Viem to porovnať s dňami, kedy (ráno) cvičiť nejdem. Zrejme je to na mne vtedy aj pozorovateľné, odhliadnuc od PMS, že mám horšiu náladu, viac zívam a menej rozprávam. Na posledné uvedené sa však ešte nikdy nikto nesťažoval.
Silu si môže každý vysvetliť po svojom. Či už ako tú vonkajšiu, ktorej stúpajúca tendencia sa dá odpozorovať na každom tréningu, alebo aj tú vnútornú, kedy sa cítim vyrovnanejšia sama so sebou. Alebo si to aspoň myslím, a to mi ako placebo v podstate aj postačuje. Takže napriek tomu, ako neuveriteľne to mnohým môže znieť, človek cvičením naozaj zosilnie.
Postava
Ak si spomínate na môj prvý článok a odtlačenú gumu od nohavíc na bruchu, tak už viete, že práve tento bod bol mojím impulzom začať. A myslím si, že je to tak u väčšiny cvičiacich ľudí. Nemôže sa totiž stať, že pri pravidelnom cvičení sa človeku nezmení postava. V tom najpozitívnejšom zmysle slova. Samozrejme ak aj naďalej veľa, často a zle papáme (lepšie povedané „žerieme“) platiť to nebude. Takže si netreba dávať pozor len na to, čo z úst vypustíme, ale aj na to, čo do nich vložíme. Toto bola wannabe filozofická vsuvka na zamyslenie.
Nejde len o to, mať čo najväčšie svaly, alebo sa vmestiť do oblečenia veľkosti XS. Jednoducho ruka, na ktorej vidno aspoň obrys svalov, vyzerá omnoho lepšie ako roztrasená želatína. A kto tvrdí opak, tomu ja neverím.
Disciplína
Ak nejdeš cvičiť len preto, lebo sa ti nechce, tak ju nemáš. Ja sa snažím si ju vybudovať najlepšie ako viem. Ale takmer pred každým jedným cvičením si poviem (alebo aj ostatným), ako sa mi hrozne nechce. Niekedy sa mi nechce dokonca ani počas cvičenia. Alebo ani po ňom. Disciplína je však oveľa dôležitejšia ako chcenie. Budík na piatu ráno, zasnežené cesty, dážď, vietor, a ani tma nie sú okolnosti, ktoré by nadšeniu ísť cvičiť prispievali. A práve v tom spočíva disciplína. Ísť aj keď nechceš, aj keď si unavený, aj keď by si radšej robil milión iných vecí. Jednoducho zaradiť to do svojho programu dňa, alebo lepšie povedané života, a brať to ako bod v to do liste.
Zdravie
V zdravom tele zdravý duch. Extrémne klišé, ale zároveň extrémna pravda. Ak cvičíš správne, určite ti to zdravie nijakým spôsobom nepoškodí. Mňa napríklad oveľa menej bolí chrbát, keď cvičím pravidelne. Keďže mám sedavé zamestnanie, počas dňa veľa pohybu nemám a napriek pohodlnej stoličke sa môj chrbát občas zvykne posťažovať. Neviem, či na to dlhé sedenie, alebo na môj neklesajúci vek, ale sedím naozaj dlho a veľa. A čo sa týka toho zdravého ducha, pojem „vyplavovanie endorfínov“ nemusím asi nijako bližšie objasňovať. Hoci raz sa mi stalo, že beh mi namiesto endorfínov vyplavil akurát tak slzy. Pretože som neschudla. Áno, čakala som to po jednom behu. Nebuď ako ja.
Jedlo
Verím, že pravidelné cvičenie, resp. akýkoľvek pravidelný pohyb, má pozitívny vplyv aj na stravovanie. Nejde ani tak o to, že by som mala výčitky, keby som si dala niečo „nezdravé“ (milujem vyprážaný syr a pizzu), ide skôr o to, že si viac vážim svoje telo, a teda aj viac rozmýšľam, čo zjem. Alebo koľko toho zjem. S pohybom sa nejako prirodzene prepája aj povedomie o stravovaní a je naozaj dobré dobre sa stravovať.
A čo vnímam ako negatíva cvičenia?
Svalovicu. Aj to nie vždy, pretože keď už dlhšie žiadnu nepociťujem, začne mi aj chýbať. Je to akýsi spomienkový optimizmus, či čo.
Ďakujem, ak ste článok dočítali až sem. Toto je naozaj jeho záver, viac bodov k negatívam mi nenapadlo, resp. som si žiadne iné doteraz nevšimla. Záverom dodám asi len toľko, že evidentne pozitíva prevyšujú negatíva, a že ak sa ti ani teraz nechce ísť cvičiť (rovnako ako mne pri pohľade na zasneženú, a v Bratislave aj čľapavkovú krajinu za oknom), jednoducho na to nemysli, obleč sa a choď.
Idem sa teda obliecť.
