Pomaly mi končia Kristove roky. Vek, kde sa pre športovca, ktorý ešte nemieni ukončiť aktívnu hráčsku kariéru, začína život tak trochu po smrti.
Ako mladý chlapec to pre mňa bola istá hranica, ktorej som sa chcel dotknúť. Prial som si dožiť sa tohto pekného športového veku. Nikdy som nemal výrazné vzory v iných známych športovcoch. Chcel som si raziť vlastnú cestu podľa mojich možností, rozumu, vôle a chcenia. S pribúdajúcim časom, vidiac a cítiac, čo všetko obnáša život profesionála, som si však stále viac vážil tých, ktorí to v profi-okruhu dotiahli sem, či dokonca pokračovali ešte ďalej. Nespočetné množstvo tréningov, stovky zápasov a celý ten kolotoč okolo sa na vás odrazia ako po fyzickej, tak i po psychickej stránke. Tlak vlastných očakávaní, trénera, vedenia klubu, fanúšikov, okolia a médií sú často rukami nasadzujúcimi ostnatú korunu na vašu hlavu a kópiou bodajúcou vaše srdce. Špeciálnou témou je stála interakcia v kolektíve hráčov, s ktorými na jednej strane musíte ťahať za jeden povraz, na druhej sú často súčasne vašimi súpermi o platené miesta a prežitie. Počas sezóny ich vídate viac ako vlastnú rodinu. A či ste s nimi momentálne zadobre alebo nie, jeden bez druhého sa v kolektívnom športe nepohnete ďalej. Ochota a schopnosť prispôsobiť sa, naučiť sa vhodne komunikovať sú jediným spôsobom prežitia.
Teraz som teda aj ja došiel až sem. Stojím na unavených nohách. Dá sa povedať, že svoju pomyselnú hranicu som dosiahol a môžem spokojne „zomrieť“. Okrem toho už nie som sám a šport. Prišlo manželstvo, dieťa, čakáme ďalšie. Človek sa stále intenzívnejšie zamýšľa nad významom svojho života, svojej činnosti a ďalšieho smerovania. V rýchlosti si v hlave premietam kariéru. Prvé detstké preteky, či turnaje, tréningový cyklus, prvé zárobky, slovenské tituly, reprezentácia krajiny, zahraničné angažmány. To všetko boli na začiatku len tajné sny. S každou kvapkou potu sa stávali vždy reálnejšími a dosiahnuteľnejšími. Lebka ohraničuje mozog, nie však myšlienky. Ak máte otvorenú myseľ, nemáte strop. A kde vás nepotiahne telo, dotlačí vás duša a viera vo vlastné schopnosti.
Unavené telo už nestíha tak rýchlo regenerovať a kričí bolesťami, myseľ je unavená stereotypmi a večnými bojmi. Čas mi na plecia naložil dve veľké trojky a bičuje ma preč z bojiska. Duša športovca je však väčšia a silnejšia. Vďaka nej „vstávam zmŕtvych“.
Vizitka športovca
- Roman Ondrušek, narodený 06.02.1980 v znamení volejbal
- Kluby: VK Bardejov, VK PU Prešov, Bielsko-Biala(Polsko), VK Chemes Humenné, Nantes-Rezé (Francúzsko), Dunkerque (FRA), Chaumont (FRA), Cambrai (FRA)
- 2x majster SR, 2x víťaz slovenského pohára
- Reprezentácia: momentálne 71 oficiálnych medzištátnych zápasov, 2x víťaz Európskej ligy 2009 a 2011, 2x majstrovstvá Európy 2011 (5.miesto), 2013 (11.miesto)
- Najlepší libero Final Four Európskej ligy 2011
Autor: Roman Ondrušek
1 komentár
Napíšte odpoveď
Ostatné športy
Ako som zabehla svoj prvý polmaratón
Bojové športy
VIDEO: Poirier ukončil McGregora v druhom kole
Futbal
-
Anglicko
/ 6 hodín dozaduAj o tom je futbal
Drive, flow, vibe, pohoda, nazvi to jak chceš, slávna ríša City zo spomenutého už...
Od Stew Bee -
Anglicko
/ 2 dni dozaduBorci z Birminghamu zasekli prevodovku, City už porazí kto chce
Po ďalšom kole ligy maródov je zrejmé jedno. Naši hlopci sú mocní bez lopty...
Od Stew Bee -
Futbal
/ 2 týždne dozaduZ denníka bardejovského cmotára: Jak by Slovan ustál českú ligu
Ako by si Slovan Bratislava viedol v českej najvyššej futbalovej súťaži?
Holomani
17. decembra 2013 at 21:05
Roman, krásna a náročná životná cesta. Verím, že sa ešte zastavíš na palubovke Humenskej ŠH