Život si nevyberáme, život dostávame. Je len na nás, ako s ním naložíme, ako zužitkujeme to, čo sme dostali do vienka. A ak k nám bol osud štedrý a „pribalil“ aj talent, bolo by trestuhodné ďalej ho nerozvíjať.
To bol aj prípad dnes 75-ročného Jozefa Bičkoša, bývalého futbalistu, trénera a funkcionára. Narodil sa 1. januára 1941 v Krásnej nad Hornádom do ťažkých vojnových rokov. Našťastie, malého chlapca sa nespravodlivosť sveta nedotýkala, a tak detstvo prežíval typicky chlapčensky, s futbalovou loptou na dedinskom ihrisku. Tu, v rodnej dedinke odštartoval aj svoju futbalovú kariéru, v ktorej pokračoval od r. 1959 v Tatrane Prešov ako stredoškolák. Z dorasteneckej ligy prešiel už ako 19-ročný do 1. ligy dospelých, keďže vynikal rýchlosťou, presnosťou striel a počtom strelených gólov. V rokoch 1960 – 1964 sa stal jeho prestupnou futbalovou stanicou Bardejov, nie však nadlho. Povinná vojenská služba ho síce odviala ďaleko, no v kariére ho nezabrzdila, naopak, rozvíjal svoj talent v Dukle Praha, neskôr Dukle Komárno. Po vojne hral za Vítkovice Ostrava, potom Ostroj Opava.
V roku 1971 sa vrátil naspäť do Bardejova a ohlásil koniec futbalovej kariéry. Papier s ukončením síce potvrdzoval jedno, no futbalové srdce hovorilo niečo iné. Už nikdy neobuť kopačky a nevybehnúť na ihrisko?
A tak aj po ukončení aktívnej činnosti pôsobil ako tréner a funkcionár v Partizáne Bardejov (10 rokov tajomník FO) a v Bardejovskej Novej Vsi.
Dnes si užíva dôchodok, pohodu v rodine, zájde na štadión, aby si pozrel zápas a zaspomínal. Futbalové srdce totiž bije vždy v rovnakom dvojpolčasovom rytme.
K nedávnym narodeninám srdečne blahoželáme!
1970, Vítkovice – Štibrányi /českoslov. reprezentant/, Kaluz, Bičkoš
