Playstation hokejového absolutizmu naživo, smršť bezbrehého talentu, nebotyčnej perfekcie, agresívnej sily, drzej dominancie a miliarda pukyťukov. Kanada.
Aj proti Bielorusku produkoval Maple Leaf hokej z inej galaxie, hokej čistej tvrdosti, totálnej disciplíny, robotickej automatiky a brutálnej presilovky. Hokej, ktorý nenechal prvú lajnu súpera škrtnúť, hokej, ktorý si pri svojej rýchlosti dovolil úplne všetko, i nájazd troch hráčov na súperovho gólmana, čo mu bolo cítiť rybano až domov. Hokej, ktorý ide v Rusku zatiaľ stále iba na 74% /a stále bez dépéhá/, hokej, ktorý zlomil sebavedomie súpera tak, že tento prestal veriť že ešte dokáže hrať ten svoj. Hokej, proti ktorému hrať otvorenú partiu bolo ako skúsiť dvestovku na diaľnici a mať namiesto erbegu namontovanú mačetu. Hokej s drvivosťou nepálskej lavíny. Hokej, ktorého silu dokáže poraziť hádam iba jeho vlastné Béčko.
Všetko sme už párkrát v minulosti čítali, poznáme počty klzísk i registrovaných hokejistov v Kanade a napríklad u nás, známe sú i opradené legendy, v ktorých sa kanadský chlapec rodí rovno v korčuliach, poniektorí aj s hokejkou ako bonus. Povieme si iný kraj – iný mrav, Kanada ale a PREDOVŠETKÝM neskončila v rebríčku Tansparency International v kategórii vnímania korupcie na 61.mieste, lež v prvej desiatke. To napríklad, a to ani tak nenarážam na Lukašenka. Možno skôr na poniektorých /hokejových/ lídrov z Váhostavu, čo okradli túto zem o nemilosrdných 120 miliónov…
Nech Bože dá. Menej ako šesť…
JaJudáš
