Ak by sme zhrnuli doterajšie vystúpenia slovenských hokejistov na olympiáde, podľa viacerých odborníkov, médií, ako i samotného trénera a hráčov, sa za úspešnými výsledkami spomínajú predovšetkým slová herná disciplína, či taktika. Samotná herná disciplína je vlastne napĺňaním a dodržiavaním stanovenej taktiky. A jej vytvorenie je absolútnou športovou alchýmiou a cestou k úspechu. Volejbal nevynímajúc.
Taktika – šach v športe
Pod taktikou v športe sa dá rozumieť istý postup, ako dosiahnuť úspešný výsledok. Správna taktika si vyžaduje isté znalosti na jej stanovenie a prostriedky na jej prevedenie. Keďže taktiku určuje tréner mužstva, je to práve on, kto musí mať potrebné znalosti. Pod nimi sa dá chápať rozbor súperovej hry a možnosti využívať vlastné prostriedky. Jeho prostriedkami sú predovšetkým hráči vlastného mužstva.
Na vysvetlenie to prenesiem do jednoduchého praktického príkladu. Súperov najlepšie podávajúci hráč podáva do zóny číslo 5. Mužstvá majú poväčšine zaužívané s ako postavenými hráčmi do začiatku setu nastupujú. Na základe tohto poznatku, môže tréner nastaviť našu rotáciu hráčov tak, aby v momente najlepšie podávajúceho hráča súpera bol v zóne číslo 5 náš najlepší prihrávač a máme väčšiu pravdepodobnosť vyhnúť sa problémom s prihrávkou v danom postavení. Takto ale treba zohľadniť napríklad aj dobrých súperových útočníkov na sieti a naše nasadenie lepšie blokujúcich hráčov práve na nich alebo naopak, vyhnúť sa pri zakladaní naších útokov ich lepšie blokujúcim hráčom. Samozrejme, že takýchto taktických vecí je obrovské kvantum a všetko sa ideálne nastaviť nedá. Preto treba správne vyhodnotiť, čo je najdôležitejšie a v zápase potom na vzniknuté okolnosti správne reagovať, meniť postavenia hráčov, podávať na určené miesta, prípadne využívať taktické striedania. Tomu všetkému ja hovorím vo volejbale ŠACH, ktorý tréner hrá a hráči by mali byť jeho figúrkami. On vie, ktorá jeho figúrka má aké schopnosti a musí ju vedieť správne nasadiť, využiť, poprípade niekedy aj obetovať pre dosiahnutie želaného výsledku.
A tu sa dostávame k východzej pozícii taktiky. A tou je rozbor súpera.
Videorozbor
Pri určovaní konkrétnej taktiky musíme z niečoho vychádzať. Okrem vlastných možností, ktorými disponujeme potrebujeme poznať súpera. Rozbor jeho hry sa všade prevádza vďaka videozáznamom zo stretnutí. Jeho detailné rozpitvanie nám prinesie množstvo potrebných informácií a umožní trénerovi stanoviť taktiku. Čím viac zápasov súpera rozoberiete, tým vierohodnejšie informácie získate. Už pri rozbore troch zápasov súpera sa vám začnú formovať jasné tendencie súperovej hry – smery útokov jednotlivých hráčov, či ich obľúbené smery podania, smery útokov jednotlivých hráčov po inom type nahrávky!, preferovaný útočník v tom-ktorom postavení, spôsob nahrávky nahrávača atď. Je toho naozaj veľmi veľa. Vymenoval som len zopár základných vecí. Toto všetko si ale vyžaduje obrovskú teoretickú prípravu. A na to naši hráči, ale ani tréneri bohužiaľ nie sú veľmi zvyknutí a táto forma prípravy je možno dokonca aj podceňovaná. Mnohým je nepríjemná, otravná, zbytočná…Je to ďalší čas navyše, obrovské množstvo koncentrácie a doslova učenia sa. Tieto veci samozrejme treba adekvátne preniesť do trénigového procesu. Tu niekde sa začína VYŠŠÍ LEVEL VOLEJBALU. Budem obsahovo citovať trénera Zaniniho na jednom z jeho tréningov: ,,Hráča vyššej a nižšej úrovne nerozlišuje to, kto vie silnejšie zasmečovať, ale dodržiavanie taktických pokynov, reagovanie na jednotlivé situácie, ich rýchle vyhodnocovanie a správne riešenie“ (samozrejme za predpokladu už istých technických zručností, či fyzických predpokladov).
Je to niečo čo radový divák nemá šancu postrehnúť, ani si niečo podobné vôbec neuvedomuje. Takúto skutočnú prípravu som v rámci mužstva zažil snáď len v reprezentačných zápasoch pod taktovkou trénera Zaniniho. Samozrejme bol na to patrične vybavený. Reprezentácia má k dispozícii volejbalový program DataVolley, ktorý je na podobné rozbory špeciálne prispôsobený, ako i vlastného štatistika, ktorým je druhý asistent trénera. Na papieri sme dostali pred každým zápasom vytlačené smery útokov i podaní jednotlivých hráčov, percentuálne znázornené množstvo útokov z každej pozície v jednotlivých postaveniach. To sme sa museli naučiť. Následne sme postupne sledovali zostrihané útoky, či podania hráčov na videoprojekcii. Aj vďaka tomu sme s určitou pravdepodobnosťou v zápase vedeli, na čo sa kedy máme sústrediť.
Tieto veci sa dajú samozrejme rozoberať aj bez takéhoto programu, ale je to skutočne veľmi pracné. Napriek tomu sa to oplatí. Ak máte preštudovaného súpera a on vás nie, ak máte prekuknutú koncepciu jeho hry, viete, na čo si máte dávať v obrane najväčší pozor, je to výhoda, vďaka ktorej obrazne povedané nastupujete do každého setu s vedením niekoľkých bodov. Možno si mnohí pamätajú domáci zápas s Aich Dobom v minulej sezóne. Po domácej senzačnej výhre nad Innsbruckom sme nastupovali odvážne aj proti ďalšiemu rakúskemu favoritovi. V podstate hladkých 0:3 každý ohodnotil ako skvelé mužstvo Aich Dobu. Po zápase sa mi tréner Rakúšanov Palgut smial, že nás mali na DataVolley rozobratých z troch zápasov a kto tento zápas videl, musel zhodnotiť, že práve obrana súpera blokom bola rozhodujúcim rozdielom v tomto dueli. Zatiaľ, čo my sme o súperovi nemali žiadne poznatky, jeho príprava na nás bola očividná. Takto zhruba vyrovnané mužstvá môžu výkonnostne pôsobiť úplne inak.
Moja individuálna príprava na zápas
Osobne strávim momentálne na bežný ligový zápas vo Francúzsku teoretickou prípravou individuálne zhruba 3-4 hodiny. Povinné zasielanie videozáznamov domácich zápasov každého tímu do centrálneho systému mi tu umožňuje vidieť ktorýkoľvek zápas nášho súpera. Keďže nepredpokladám, že túto prípravu absolvuje veľa hráčov, dáva mi to výhodu ich poznania a byť stále v myslení a predvídavosti vo vzájomnom súperení o krôčik pred nimi. Okrem všeobecných poznatkov, ktoré pomôžu celému mužstvu si špeciálne všímam veci, ktoré zefektívnia moju hru. Viem, na čo sa mám kedy sústrediť, stojím zavčasu tam, kde mám, to všetko je ovocie teoretickej prípravy. Keďže drvivú väčšinu času na palubovke strávim na sieti v zóne 4 a vzadu v zóne 6, špeciálne sa sústredím na nasledovné situácie:
Ak som v zóne č.4:
- smery útokov súpera z jeho zóny 1 a 2 (keďže hráči častokrát prispôsobujú svoj útok vzhľadom k vlastnej východzej pozícii pri útoku ako i podľa toho, či je nahrávka vedená z pod siete alebo z poľa, tieto skutočnosti zohľadňujem, inak by som mohol dôjsť k veľmi nepresným záverom)
- preferované smery útokov stredových hráčov súpera – na základe toho viem, kedy sa mám viac sústrediť na blokársku výpomoc na strede siete a kedy sa môžem viac sústrediť na “môjho okrajového“ hráča
- či nahrávač súpera zvykne útočiť „z druhej“ – ak viem, že za zápas zvykne raz uliať, je to štatisticky nevýznamné číslo na to, aby som si rušil koncentráciu a šetrím ju na podstatnejšie veci
- technika blokovania súperových hráčov v zóne môjho útoku – dajú sa nájsť mnohé technické medzery, ktoré je v núdzových situáciach možné využívať
- kvalita brániaceho hráča súpera v poli zóny č.1 a jeho východzia pozícia – pre mňa nižšieho hráča veľmi dôležitý faktor na využívanie technických útokov spolu s bodom č.4
- kvalita presunu blokárov súpera do zóny odkiaľ útočím, resp. ich následná (ne)činnosť – rovnako ako bod 4 a 5
Ak som v zóne č.6.:
- okrem smeru útokov hráčov si všímam spôsob akým reagujú na blok súpera. Či pri kompaktnom bloku blok obchádzajú – čo pre mňa v poli znamená nestáť v tieni bloku, ale mimo neho a chytať priame údery alebo sa útočník spolieha na svoju prieraznosť a výšku úderu a útočí zväčša cez blok – vtedy je mojou východzou pozíciou miesto na zadnej, základnej čiare s cieľom vykrývať nadrazené lopty po bloku
- vzdialenosť do ktorej útočníci útočia. Niektorí hráči totižto loptu pri útoku zaťahujú dolu, iní ju zasa smečujú na zadnú čiaru – na niektorých hráčov preto vybieham v prípade otvoreného bloku a priameho úderu viac dopredu, iných očakávam viac vzadu
Je toho veľa. O to viac, že toto sú len písané riadky. Garantujem vám, že pokiaľ to všetko nemáte dopredu naučené, takmer nič z toho v zápase nepoužijete. A ani to zďaleka nestačí. Dokázať na to neustále myslieť a využívať v zápase znamená obrovskú koncentráciu, pred každým podaním zhodnotenie situácie, všimnúť si koho budete brániť, poprípade, proti komu útočiť a následne sa podľa toho behom desatiny sekundy zachovať. Do toho všetkého vbiehajú emócie, atmosféra. Udržať všetko pod kontrolou je tá spomínaná herná disciplína z úvodu článku, ktorá tohto roku na olympiáde zdobí našich hokejistov.
Pre zaujímavosť
Najviac času rozbormi som doteraz strávil asi vo finále proti VKP ešte v drese Prešova pred 6 rokmi. Do daného finále sme rozhodne nenastupovali v role favorita, napriek tomu sme dominovali v sérii 4:2 na zápasy. Dodnes si pamätám postavenia súpera, v ktorom čo prevažne hrali, kedy kam nahrával Haník ml. Na každý zápas som sa pripravoval teoreticky aj 6,7 hodín. V tomto smere mi nedá nespomenúť aj minuloročné finále. Po prvých dvoch domácich zápasoch som strávil nad troma setmi prvého zápasu 7 hodín. Možno si poviete, že som magor J. Jednu loptu ale môžete rozoberať aj 5 minút. Spôsob jej prevedenia a následné reakcie hráčov i trénera na to, ako celá situácia dopadla. Ak napríklad tréner Husár po nejakej lopte nahnevane vyskočil, vedel som, že bolo zo strany VKP niečo takticky nedodržané. V ďalšej podobnej akcii som sledoval prípadnú zmenu. Takto môžete úplne detailne vyčítať napríklad spôsob súperovho bránenia konkrétne práve na vás. V tomto smere musím VKP vysloviť plné uznanie, bolo v tomto smere pripravené skutočne obdivuhodne a ochota hráčov plniť stanovené pokyny bola zrejmá. Individuálne nastavená obrana na každého nášho hráča na bloku a následne v poli s organizáciou prihrávky boli asi najväčšími rozdielmi. Samozrejme, samotná príprava a častokrát ani jej dodržiavanie v zápase nestačí (to je asi hlavným pseudoargumentom odporcov tohto všetkého) a do výsledku významne napovie mnoho ďalších faktorov, medzi inými napríklad momentálna forma jednotlivcov, či možnosti striedania. Ale prečo neurobiť všetko v prospech úspechu.
Autor: Roman
